Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Projekt pozemkových úprav v k. ú. Malý Báb

 

 

Projekt pozemkových úprav v k.ú. Malý Báb

 

VYPRACOVANIE ÚVODNÝCH PODKLADOV K PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV 

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav

Technická správa 
 
Podzhotoviteľ: 
 
REGIOPLÁN  Nitra – krajinnoekologické štúdie a expertízy
Farská 9, 949 01 Nitra, kontaktná adresa Mostná 13, 949 01 Nitra 
 
 
VŠEOBECNÉ ZÁSADY FUNKČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA V OBVODE PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV 
 
Technická správa 
  
Vypracovali:
RNDr. Peter Mederly 
Ing. Vladimír Uhlík
Roman Tomaškovič
RNDr. Ľuboš Halada, CSc.
Ing. Jozef Krautschneider
RNDr. Oľga Mederlyová
Tatiana Vlčková
Ján Pekárik 

ÚVOD

Dokumentácia všeobecných zásad  funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových  úprav Malý Báb predstavuje podklad pre ďalšie etapy projektu – najmä zásady pre umiestnenie nových pozemkov a plán verejných a spoločných zariadení a opatrení. Vo  všeobecných  zásadách  je  navrhovaný  spôsob  funkčného  využívania  územia  v obvode  projektu pozemkových  úprav  pre  vymedzené  bloky,  ako  aj  opatrenia  na  zabezpečenie  vhodného
poľnohospodárskeho využívania krajiny – hydrologické, protierózne, biologické, ekologické, organizačné
opatrenia. 

Návrh všeobecných zásad vychádza najmä:

  • z analýzy vstupných informácií o vlastnostiach prvkov krajiny, poľnohospodárskej činnosti, vlastníckych a užívacích vzťahov a zámerov
  • z kategorizácie a stavu dopravných systémov nachádzajúcich sa v záujmovom území
  • z posúdenia stavu a funkčnosti jestvujúcich vodohospodárskych a hydromelioračných zariadení
  • z posúdenia druhov erózie a jestvujúcich protieróznych opatrení na lokalitách ohrozených vodnou a veternou eróziou 
  • zo syntézy pre tvorbu, charakteristiku a klasifikáciu homogénnych priestorových areálov  
  • z interpretácie pre stanovenie vhodnosti funkčných vlastností krajiny pomocou limitov 
  • z propozície  pre  stanovenie  zásad  a regulatívov  priestorového  usporiadania  prípustného, obmedzeného a funkčného využívania územia v obvode PPÚ (územné dokumentácie). 

Pre spracovanie všeobecných zásad boli použité nasledovné hlavné podklady:

  • výsledky účelového mapovania polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav
  • výsledky účelového mapovania výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav  
  • podrobná ortofotomapa katastrálneho územia
  • výsledky aktualizácie máp BPEJ s ocenením pozemkov a porastov
  • údaje registra pôvodného stavu  
  • dokumentácia vybudovaných hydromelioračných a zúrodňovacích opatrení, 
  • pásma hygienickej ochrany a technické pásma  
  • digitálny model terénu spracovaný pre potreby PPÚ 
  • údaje o plánovanom spôsobe nakladania s pozemkami (zámery užívateľov a vlastníkov pôdy) 
  • územný plán regiónu a obce, konzultácie na Obecnom úrade Báb 
  • nároky na zábery pôdy, pásma hygienickej ochrany a technické pásma 
  • iné  odborné  podklady  (geológia,  pedológia,  hydrológia  a meteorológia,  biota  a ochrana  prírody, socioekonomické  pomery),  spracované  v dokumentácii  „Miestny  územný  systém  ekologickej  stability“ pre k.ú. Malý Báb. 

Obec Báb  je situovaná v Nitrianskom kraji na okraji okresu Nitra – susedí s Trnavským krajom, okresom Galanta. Obec Báb je rozdelená na dve katastrálne územia – Malý Báb a Veľký Báb. Výmera katastrálneho územia Malý Báb  je 958,42 ha, obvod pozemkových úprav bol vymedzený v celkovej výmere 873,65 ha,
čo  predstavuje  91,2  %  výmery  katastrálneho  územia.  Z obvodu  PPÚ  bol  vyňatý  intravilán  obce  a dva poľnohospodárske areály. V obci Báb žije 962 obyvateľov.

Z geografického  hľadiska  je  katastrálne  územie  Malý  Báb  súčasťou Podunajskej  nížiny,  jej  oddielu Nitrianska  pahorkatina.   K.ú. Malý Báb  susedí  s nasledovnými  katastrami: Veľký Báb  (východ), Hájske (juh), Pata, Pusté Sady (západ), Rumanová (sever). Prehľadná mapa č. 1 znázorňuje širšie vzťahy posudzovaného územia v mierke 1:50.000.  GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN  Nitra 

1. POPIS PRÍRODNÝCH POMEROV

V nasledovných  kapitolách  uvádzame  popis  prírodných  pomerov  riešeného  územia  a jeho  okolia  – jednotlivé  zložky  prostredia  sú  podrobnejšie  popísané  a hodnotené  v dokumentácii Miestneho  územného systému ekologickej stability k.ú. Malý Báb. 

1.1. HORNINOVÉ PROSTREDIE A RELIÉF

Podľa regionálneho geologického členenia SR  (Vass a kol. 1988)  leží katastrálne územie Malý Báb do oblasti  Vnútrohorské  panvy  a  kotliny,  podoblasti  Podunajská  panva,  okrsku  Trnavsko-dubnická  panva, podokrsku Rišňovská priehlbina.

Na  geologickej  stavbe  územia  sa  podieľajú  dve  hlavné  stratigrafické  jednotky  –  základom  sú  neogénne sedimenty budujúce podložie, v nadloží sú v celom území vyvinuté kvartérne sedimenty. 

Najvrchnejšiu  vrstvu  neogénnych  sedimentov  tvoria    usadeniny  dáku  –  volkovské  súvrstvie. Na  povrch v území  a jeho okolí vychádzajú  len na strmších západne až  severne orientovaných  stráňach pahorkatiny v okolí  Bábskeho  lesa.  Tvorené  sú  sladkovodnými  limnickými  sedimentmi  v  piesčitom  vývoji  (hrubé
štrkové  a  piesčité  komplexy)  alebo  v  ílovitom  vývoji  (monotónne  striedanie  sivozelených  a  sivých piesčitých ílov až aleuritov s polohami pieskov).

Z kvartérnych sedimentov sa v území nachádzajú nasledovné typy:

  • fluviálne sedimenty (hliny, piesky a íly nivy) – mapované sú na nive Bábskeho potoka
  • deluvio-fluviálne  sedimenty  (splachové hliny) – mapované  sú v niektorých úvalinách a úvalinovitých dolinách
  • deluviálne sedimenty (piesčité hlin až hlinité piesky) – mapované sú v centrálnej časti územia severne od údolia Bábskeho potoka
  • eolické  sedimenty  -  prachovité  až  piesčité  spraše  –  tvoria  dominantný  typ  substrátu  v južnej  časti územia
  • eolicko-deluviálne sedimenty - sprašové hliny – mapované sú v severnej časti územia.

Podľa  inžinierskogeologickej  klasifikácie Matulu  a kol.  (1969)  patrí  posudzované  územie  do  regiónu neogénnych  tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských nížin  (Podunajská nížina). Na základe STN 73 0036 leží širšie územie na hranici seizmickej oblasti 4-5o MSK-64.

Podľa  geomorfologického  členenia  Slovenska  (Mazúr,  Lukniš  in  Atlas  SSR  1980)  patrí  posudzované územie  do  geomorfologickej  provincie  Panónska  panva,  subprovincie  Západopanónska  panva,  oblasti Podunajská  nížina,  celku  Podunajská  pahorkatina,  oddielu  Nitrianska  pahorkatina  a  pododdielu Zálužianska pahorkatina. 

Reliéf  oblasti Zálužianskej  pahorkatiny  v okolí  obce Báb  je  tvorený  hladko modelovanými miernymi  až stredne  strmými  svahmi  členenými  plytkými  periglaciálnymi  úvalinami.  Nadmorská  výška  chrbtov pahorkatiny sa pohybuje v rozpätí 160-210 m, pričom najvyšší bod katastrálneho územia (chrbát v lokalite Stará  hora)  dosahuje  211 m. Výraznejšie údolia vytvoril  len Bábsky potok, ktorý  je  zahĺbený vzhľadom k okolitým  chrbtom o 30-50 m  a jeho údolie  je  široké 100-150 m, ojedinelo viac  (pod vodnou nádržou). Miesto, kde opúšťa potok kataster, je zároveň najnižším v území (131 m.n.m.).

V rámci dokumentácie MÚSES bola ako podklad pre hodnotenie eróznych procesov hodnotená sklonitosť reliéfu. Ostatné morfometrické parametre  (napr. horizontálna a vertikálna krivosť  reliéfu) boli hodnotené v predchádzajúcich častiach projektu (Účelové mapy výškopisu). 

Sklonitosť reliéfu je vyjadrovaná tzv. izoklínami – izočiarami rovnakého sklonu reliéfu v smere spádových kriviek.  Ide  o najvýznamnejší  morfometrický  parameter,  ktorý  je  podmieňujúci  pre  vznik  a intenzitu Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb svahových  procesov,  ale  určuje  aj  využiteľnosť  územia  z hľadiska  pôdohospodárstva.  Sklonitosť  sme vyjadrili v intervaloch 0-0,50, 0,5-1o, 1-3o, 3-7o, 7-12o, 12-17o a 17-25o. 

V k.ú. Malý  Báb  dosahuje  sklonitosť  pahorkatinných  svahov  kategórie  3-7o
a  7-12o,  avšak  na  severne orientovaných svahoch s výstupmi neogénneho podložia dosahuje sklonitosť kategóriu 12-17o, miestami aj nad 17o
. Typickým prvkom územia sú plošiny s minimálnou sklonitosťou (rozsiahle územia so sklonitosťou do 3o). Sklonitosť údolia Bábskeho potoka a širších dien úvalín je do 1o

1.2. OVZDUŠIE A VODSTVO

Klíma

Celkovú  charakteristiku  klímy,  najmä  z  hľadiska  teplotných  a  zrážkových  pomerov  s    prihliadnutím  na vlahovú  bilanciu  a  slnečný  svit  vyjadrujú  tzv.  klimatické  oblasti  (Konček  in  Atlas  SSR  1980,  Atlas krajiny  SR,  2002).  Katastrálne  územie  Malý  Báb  patrí  do  teplej,  mierne  suchej  klimatickej  oblasti  - charakterizované  je  teplou  nížinnou  klímou  s  dlhým  teplým  a  suchým  letom,  krátkou,  mierne  teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi krátkym trvaním snehovej pokrývky. 

Priemerné ročné teploty sa v území pohybujú v rozpätí 8,5-10 oC (priemerné teploty júla sú 18 až 20 oC a januára -1,5 až -3 oC), priemerná teplota vegetačného obdobia sa pohybuje v rozpätí 16,0-17,0 oC.

Priemerný  ročný úhrn  zrážok  je 550-600 mm, vo vegetačnom období  je  to 300-350 mm. Najviac zrážok spadne  v  mesiacoch  máj  -  august,  najmenej  v  mesiacoch  január  -  marec.  Oblasť  je  zrážkovo  vysoko deficitná  (nedostatok  vlahy  v celom  vegetačnom  období,  deficit  200-280 mm),  celkový  zrážkový  deficit v priebehu roka je 80-150 mm.

Prevládajúcou  zložkou  vetra  takmer  vo  všetkých  ročných  obdobiach  je  v oblasti  Nitry  severozápadný vietor, ktorého podiel predstavuje celoročne cca 20 % pozorovaní. Ďalšími častými smermi vetrov sú V a SV, naopak najmenej časté sú J a JZ vetry.  Bezvetrie sa vyskytuje priemerne v 14 % meraní, najsilnejšie
vetry sú S a SZ smery, naopak najslabšie vetry sú SV, JZ a J smery.

Povrchové vody

Katastrálne  územie Malý Báb  patrí  do  povodia  dolného Váhu    (číslo  hydrologického  poradia  4-21-10), čiastkového povodia vodného toku Jarčie. 

Jarčie je ľavostranným prítokom Váhu, do ktorého zaúsťuje pod VN Kráľová. Na väčšine toku je upravený, ohrádzovaný. Jarčie odvodňuje časť Nitrianskej pahorkatiny, je tokom III. rádu, má dĺžku 26,4 km, plochu povodia 116,2 km2. Väčším prítokom je Bábsky potok, na ktorom je vybudovaná VN Báb.

Priamo k.ú. Malý Báb preteká jeden vodný tok – Bábsky potok. Je to tok IV. rádu s celkovou dĺžkou  14,7 km a plochou povodia 42,7 km2. Je  to malý vodný  tok s priemerným prietokom  len 70  l.s-1 (ústie do  toku Jarčie).

Z hľadiska odtokového  režimu patrí Bábsky potok do dažďovo-snehového  režimu odtoku   s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až marci (najvyššie prietoky koncom februára a začiatkom marca), s najnižšími prietokmi v septembri, s výrazným podružným maximom v druhej polovici
novembra až začiatkom decembra, s nízkymi stavmi od polovice júla do konca septembra. Pre širšiu oblasť je typický nízky koeficient odtoku (len 0,1) a špecifický odtok z územia (1-3 l.s-1.km-2).

V k.ú. Malý Báb  je vybudovaná malá vodná nádrž VN Báb na Bábskom potoku  s celkovým zásobným objemom 600 tis. m3 a plochou cca 18 ha. Ide o závlahovú vodnú nádrž.  

Podzemné vody 

Katastrálne  územie Malý  Báb  patrí  podľa  hydrogeologickej  rajonizácie  územia  Slovenska  (Šuba  a kol. 1989)  do  hydrogeologického  rajónu  NQ  071  (Neogén  Nitrianskej  pahorkatiny).  Ide  o región  z GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN  Nitra  hydrogeologického  hľadiska  málo  významný.  V  pahorkatine  sa  podzemné  vody  s  voľnou  hladinou vyskytujú v dolinách potokov, prípadne v nadložných kvartérnych a priepustných neogénnych horizontoch. 

Celkovo  sú  sedimenty  Nitrianskej  pahorkatiny  hydrogeologicky  nepriaznivé,  nepriepustné,  s  výskytom zvodnených vrstiev pieskov až štrkov s artézskymi vodami prevažne s negatívnou hladinou (0,5 až 1 m pod terénom). Výdatnosť  týchto vrtov  je  lokálna, nepresahuje 2-4  l.s -1  (najčastejšie  je v  rozpätí 0,1  - 1  l.s -1). Výskyt kolektorov je nerovnomerný, závisí od miestnych stratigrafických podmienok. Podľa režimu patria podzemné  vody  celej  oblasti  do  prvého  výškového  stupňa  (do  450-600  m  n.m.),  s  najvyššími  stavmi hladiny  podzemných  vôd  a  výdatnosťami  prameňov  koncom  marca  a  začiatkom  apríla,  minimálnymi stavmi v septembri až novembri.

V  rámci  posudzovaného  územia  sa  nenachádzajú  vodné  zdroje  –  artézske  studne  využívané  na zásobovanie obce a jej miestnych častí vodou sú situované v k.ú. Veľký Báb. 

1.3. PÔDY

Charakteristika aktualizovaných BPEJ

Vlastnosti a kvalita poľnohospodárskych pôd sú pre potreby projektu pozemkových úprav vyhodnocované pomocou  aktualizovaných  bonitovaných  pôdnoekologických  jednotiek  BPEJ  (Džatko  a kol.  1976, Linkeš  a kol.  1996),  ktoré  sú  zároveň  podkladom  pre  vyhodnotenie  ceny  poľnohospodárskej  pôdy a pozemkov.  

Ochranu  poľnohospodárskej  pôdy  v  SR  ustanovuje  Zákon  o  ochrane  a využívaní  poľnohospodárskej pôdy  č.  220/2004.  Podľa  §  12,  ods.  2  zákona  je  pri  nepoľnohospodárskom  využití  potrebné  chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej  jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny. 

Plošné  rozšírenie  hlavných  pôdnych  jednotiek  v rámci  katastra  a  obvodu  pozemkových  úprav Malý Báb podľa aktualizácie BPEJ realizovanej v úvodnej etape projektu pozemkových úprav je uvedené v tabuľke č. 1, v prehľadnej mape č. 2 je znázornený priestorový výskyt aktualizovaných jednotiek BPEJ.

Najviac  zastúpeným  pôdnym  subtypom  v rámci  poľnohospodárskej  pôdy  v obvode  PPÚ  Malý  Báb  sú podľa mapovania BPEJ jednoznačne černozeme erodované až regozeme, ktoré zaberajú až 52,1 % územia obvodu PPÚ (455,3 ha). Nasledujú černozeme hnedozemné  na sprašiach (18,5 % - 161,8 ha) a černozeme
modálne na  sprašiach  (15,0 %  - 130,8 ha),. Ostatné pôdy  sú  zastúpené podstatne menej –  ide o čiernice glejové (spolu 3,7 % - 32,2 ha) a ľahké černozeme (0,9 % - 7,7 ha).  Nepoľnohospodárska pôda je mapovaná celkovo na 9,8 % obvodu PPÚ (8538 ha), pričom sem patria lesné pôdy, vodné plochy a ostatné plochy (zastavané plochy, štátne cesty). Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb 
 
Tabuľka č. 1 – Rozšírenie bonitovaných pôdnoekologických jednotiek v k.ú. Malý Báb

7-m. kód BPEJ Charakteristika pôdy Trieda
kvality
Ha %
územia
0026002 čiernice glejové,hlboké,stredne ťažké (hlinité) 3 25,46 2,9
0027003 čiernice glejové, hlboké, ťažké (ílovito-hlinité) 5 6,76 0,8
0037002 černozeme modálne karbonátové na sprašiach, hlboké, stredne ťažké (hlinité) 2 130,82 15,0
0038202,
0038402
regozeme a černozeme erodované v komplexoch na sprašiach, prevládajú
regozeme. Hlboké, stredne ťažké (hlinité)
5 455,31 52,1
0039002,
0039005
černozeme modálne a černozeme hnedozemné na sprašiach, hlboké, stredne ťažké (piesočnato-hlinité až hlinité) 2 161,81 18,5
0040001 černozeme modálne a černozeme hnedozemné na piesočnatých substrátoch, vysýchavé, hlboké, ľahké (hlinito-piesočnaté) 6 7,71 0,9
L lesné pôdy 0 49,73 5,7
V vodné plochy 0 20,19 2,3
O zastavané plochy 0 15,86 1,8
Spolu     873,64 100,00

Súhrnné hodnotenie vlastností pôd na základe pôdneho  prieskumu 

Počas prieskumných prác v rámci  spracovania dokumentácie MÚSES pre k.ú. Malý Báb bol  realizovaný doplňujúci  pôdny  prieskum  (november  –  december  2006).  Celkovo  bolo  na  ploche  obvodu  PPÚ  ha vyvŕtaných  200  sond  (priemerne  1  sonda  na  3,9  ha  poľnohospodárskej  pôdy)  a odobratých  39  vzoriek pôdy. Hodnotené boli základné pedologické charakteristiky  (pôdny subtyp, zrnitosť pôdy, hĺbka pôdneho profilu, obsah  skeletu), osobitne boli analyzované pôdne vzorky  (zrnitostné zloženie, obsah   organického uhlíka a výpočet množstva humusu (Katedra pedológie a geológie FAPZ SPÚ Nitra).

Podrobné  výsledky  pedologického  prieskumu  sú  uvedené  v dokumentácii  MÚSES,  v ďalšom  texte uvádzame  súhrnné  hodnotenie  kvality  pôd  v rámci  obvodu  PPÚ Malý Báb,  ktoré  je  dôležité  najmä  pre poznanie  relatívnej  kvality  pôdy  v území  a ktoré  by malo  byť  zohľadňované  v ďalších  etapách  projektu (vyčleňovanie nových pozemkov). Základné pôdne jednotky územia sú znázornené v prehľadnej mape č. 3.

Pôvodný pôdny kryt v posudzovanom území bol  relatívne homogénny, s dominanciou pôd černozemného typu  a menším  zastúpením  hnedozemí  a  čiernic. V súčasnosti  však  už  je  potrebné  pomerne  veľkú  časť
pôvodných  černozemí  klasifikovať  ako  regozeme,  čo  je  pravdepodobne  dôsledkom  niekoľko  desaťročia trvajúceho intenzívneho poľnohospodárskeho využívania (a vyvolanej intenzívnej erózie).

Celkovo  najviac  zastúpeným  pôdnym  typom  v území  sú  černozeme  (ČM). Černozem  je pôdnym  typom substrátovo-klimaticky podmieneným - vyskytuje sa na  karbonátových   sprašiach,  pieskoch  a   slieňoch  v    teplej klimatickej   oblasti, kde   sa ešte   neprejavuje proces   iluviácie pôd. Typická   je veľkou hrúbkou humusového  horizontu i celkového pôdneho  profilu. Černozeme zaberajú spolu až 584 ha (61 % výmery k.ú.).

V  rámci posudzovaného územia je černozem rozšírená v nasledovných subtypoch: 

  • černozeme  hnedozemné  na  sprašiach  –  ide  o stredne  hlboké  až  hlboké,  hlinité  až  piesočnato  hlinité, bezskeletnaté pôdy, ktoré pokrývali pôvodne väčšinu územia.   V súčasnosti zaberajú cca 240 ha, a to najmä v území  južne od obce na  rozsiahlych plošinách.   Hrúbka pôdneho profilu vo väčšine prípadovvšak už nedosahuje ani 60 cm. Na cca 46 ha (dná údolí) sa vyskytuje akumulovaná forma černozemí.  
  • černozeme  erodované  na  sprašiach  –    stredne  hlboké  pôdy  obdobných  vlastností,  avšak  s hrúbkou pôdneho profilu 40-50  cm. Vyskytujú  sa na miernych až  stredne  strmých  svahoch v rôznych častiach katastra, najmä však v západnej a severnej časti. Celkovo zaberajú až 293 ha. GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN  Nitra 
  • černozeme  čiernicové  a ČM  pseudoglejové  –  okrajový  výskyt  v niektorých  údoliach  –  najmä  v údolí Bábskeho potoka nad obcou (spolu zaberajú len 7 ha). 

Druhým  najrozšírenejším  pôdnym  typom  v území  sú  regozeme  (RM).  Sú  to  pôdy  na  nespevnených silikátových  až  karbonátových  sedimentoch  s výnimkou  recentných  alúvií,  s ochrickým A  –  horizontom bez  ďalších  diagnostických  horizontov.  Typické  sú  plytkým  až  stredne  hlbokým  profilom,  zväčša  sú
prachovité,  bezskeletnaté  až málo  skeletnaté. V území  vznikli  eróziou  pôvodných  černozemí  na  veľkých plochách  stredne  strmých  a strmších  svahov pahorkatiny v rôznych častiach katastra. Ako  regozeme  sme klasifikovali aj lesné pôdy na svahoch južne od obce. Regozeme zaberajú v k.ú. Malý Báb celkovo 169 ha
(17,6 % výmery). 

Na strmom svahu pahorkatiny jv. od obce s vystupujúcim neogénnym podložím sa vyskytujú  hnedozeme (HM). Sú  to pôdy  teplej a mierne suchej až mierne vlhkej klimatickej oblasti. Typické sú zreteľné znaky iluviácie v podpovrchovom B-horizonte. Pôdy majú  tenší humusový horizont ochrického až melanického
typu a hrubší  luvický podpovrchový horizont. V území  sa nachádzajú  len na výmere 8,3 ha  (0,9 %), a to najmä ako hnedozeme erodované  (stredne hlboké málo  skeletnaté pôdy), menej ako hnedozeme modálne (hlboké pôdy).

V údolí  Bábskeho  potoka  pod  obcou  a pod  vodnou  nádržou  sme  dokumentovali  výskyt  glejových  pôd. Gleje  (GL) sú pôdnym  typom   s vyvinutým   glejovým redukčným G - horizontom (do hĺbky 50 cm) pod ochrickým  humusovým  horizontom.  Vznikli  ako  dôsledok  dlhodobého  ovplyvňovania  pôdneho  profilu vysokou  hladinou  podzemnej  vody.  Okrem  údolí  môžu  byť  viazané  aj  na  trvalo  zamokrované  plochy. Celkovo zaberajú výmeru 21,0 ha (2,2 %).

Na malej ploche sa v území vyskytujú čiernice (CA). Sú  to pôdy vytvorené na   fluviálnych sedimentoch, recentne však bez  trvalého  vplyvu hydromorfných procesov (záplavy, trvalé podmáčanie). Sezónne môžu byť  ovplyvnené  vyššou  hladinou  podzemných  vôd.  Čiernice  sú  charakteristické  hlbokým  a  kvalitným humusovým  horizontom  molického  typu.  Prevažne  sa  viažu    sa  na  teplú  klimatickú  oblasť,  suchú    až mierne  suchú. Čiernice glejové sa vyskytujú na nive Bábskeho potoka pod VN Báb, zaberajú spolu 6,2 ha (0,6 % výmery k.ú.).

Vzhľadom k intenzívnemu poľnohospodárskemu využívaniu a vysokému podielu  trvalých kultúr   je v k.ú. Malý Báb  veľké  zastúpenie  človekom  pretvorených  kultúrnych  pôd  -  kultizemí  (KT).    Sú  to  pôdy    na  prirodzených    substrátoch,    ale    s  úplne    pozmenenými    vlastnosťami  (prevažne    kultiváciou    počas poľnohospodárskeho  využívania).  Patria    sem  pôdy  záhrad,  vinohradov,  ovocných  sadov  a  podobne  - v posudzovanom území sa viažu na záhrady v intraviláne obce a vinohrady a sady na svahoch pahorkatiny.
Celkovo sme kultizeme vymedzili na 81,6 ha (8,5 % k.ú.). 

Približne  90  ha  zaberajú  v k.ú.  Malý  Báb  nevyvinuté  a neplodné  pôdy  –  antrozeme,  neplodné  pôdy a a vodné plochy. 

  • nevyvinuté a neplodné pôdy (NV) – sú to lokality neplodných plôch (eróznych rýh a zárezov), medzí, pozemkov účelových a štátnych ciest. Nachádzajú sa na malých plochách   v rôznych častiach územia, celkovo zaberajú 26,4 ha (2,8 %).
  • antrozeme  (AN)  -  človekom  vytvorené  umelé  pôdy  na  nepôvodných  substrátoch. V  posudzovanom území    sem  patria  zastavané  plochy  a dvory  v intraviláne  obce  a nepôvodné  substráty  (skládky odpadov). Antrozeme zaberajú až 41,2 ha (4,3 % územia).
  • vodné toky a plochy – vodná nádrž Báb a Bábsky potok – spolu zaberajú 21,1 ha (2,2 % územia).  Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb 

1.4. BIOTA – VEGETÁCIA A ŽIVOČÍŠSTVO 
 

Biogeografické začlenenie územia a rekonštruovaná prirodzená vegetácia

Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, in Atlas SSR 1980) patrí širšie záujmové územie do oblasti  panónskej  flóry,  fytogeografického  okresu  Podunajská  nížina.  Toto  začlenenie  znamená,  že v druhovom  zložení  vegetácie  i živočíšstva  prevládajú  teplo-  a  suchomilné  druhy,  väčšinou  panónskeho pôvodu.

Rekonštruovaná prirodzená vegetácia katastrálneho územia Malý Báb je tvorená viacerými jednotkami – priamo v katastrálnom území boli mapované ako dominantná  jednotka dubovo-hrabové  lesy panónske, na nivách vodných tokov lužné lesy nížinné. V horných častiach svahov a chrbtových polohách boli mapované dubovo-cerové lesy a dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske.

  • Lužné  lesy  nížinné  (U)  predstavujú  vlhkomilné  a  mezohygrofilné  lesy,  rastúce  na  aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené jaseň štíhly, dub  letný, brest hrabolistý,  javor poľný, čremcha  strapcovitá a dreviny mäkkých  lužných  lesov. V krovinnom  poschodí  sú  to  svíb  krvavý,  zob  vtáčí,  bršlen  európsky,  hloh.  Bylinný  podrast  je  druhovo relatívne bohatý. Jednotka bola mapovaná na nivách vodných tokov územia, vrátane Bábskeho potoka.
  • Dubovo-hrabové  lesy  panónske  (Cr).  Spoločenstvá  dubovo-hrabových  lesov  v najteplejších  oblastiachSlovenska  alebo  v teplejších  kotlinách  a  dolinách,  kde má  klíma  zvýšenú  kontinentalitu. V  stromovom poschodí dominuje dub letný, častý je dub sivastý, javor poľný, javor mliečny, trvalo sa vyskytuje aj javor tatársky. Bežné sú bresty, lipa malolistá, hrab obyčajný, jaseň štíhly a jaseň úzkolistý. Krovinné poschodie je dobre vyvinuté. Dominantná jednotka, rozšírená vo všetkých častiach územia.
  • Dubovo-cerové  lesy  (Qc)  –  do  tejto  jednotky  sú  zaradené  xerotermofilné  dubové  lesy  na  alkalických podložiach. Pôdy sú sezónne vysychavé, ťažké, mierne kyslé až kyslé. Dominantou v  týchto porastoch  je dub  cerový,  ďalej  sa  vyskytujú  dub  žltkastý,  dub  sivozelený,  niekedy  aj  dub  zimný,  dub  letný  a  javor poľný. Krovinné poschodie býva pomerne bohaté,  tvorené najmä druhmi zob vtáčí, drieň obyčajný,  svíb krvavý,  slivka  trnková,  ruža  galská,  rešetliak  prečisťujúci,  hloh  obyčajný.  Väčšina  týchto  lesov  bola premenená na polia  s náročnejšími kultúrami, vinice  a sady.  Jednotka bola v území mapovaná v horných
    častiach svahov a na chrbtoch vo väčších i menších ostrovčekoch.
  • Dubové  xerotermofilné  lesy  ponticko-panónske  (AQ)    -  vyvíjajú  sa  na  černozemiach,  na  prechode hnedozemí  k  černozemiam  a  na  hnedozemiach  na  spraši.  Floristicky  sú  bohaté  so  submediteránnymi druhmi a druhmi lesostepného charakteru. Prevládajú dub sivozelený a dub jadranský, častý je dub cer. Z ďalších drevín sa vyskytujú dub mnohoplodý, dub letný, brest menší, javor poľný. V krovinnom poschodí sú  to druhy  rodu  ruža, vtáčí zob,  trnka obyčajná,  rešetliak prečisťujúci, drieň, zemolez obyčajný a kalina obyčajná. V území sa  jednotka vyskytuje vo viacerých ostrovčekoch najmä v  teplých polohách v horných častiach svahov a na chrbtoch.

Reálna vegetácia 

Reálna  vegetácia  katastrálneho  územia  je  výrazne  odlišná  od  pôvodnej,  rekonštruovanej.  Katastrálne územie v súčasnosti predstavuje veľmi intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu, pričom prevažuje veľkobloková  orná  pôda. Terénny  prieskum  katastrálneho  územia  bol  vykonaný  v mesiacoch apríl  –  jún
2007.  V ďalšom  texte  podávame  charakteristiku  vegetácie  hlavných  typov  biotopov,  vyskytujúcich  sa v území. 

Brehové  porasty  vodných  tokov  sú  významným  typom  mimolesnej  drevinnej  vegetácie.  V území  sa vyskytujú  sa  na  nive  Bábskeho  potoka,  ktorý  má  koryto  takmer  na  celej  dĺžke  upravené,  resp, skanalizované. Drevinné brehové porasty  sú väčšinou  slabšie vyvinuté,  aj keď  sa na niektorých úsekoch vyskytujú  zapojené  porasty.  Väčšinu  zapojených  porastov  možno  klasifikovať  ako  fragmenty  lužných lesov,  patriace  do  biotopu  európskeho  významu  91E0  Lužné  vŕbovo-  topoľové  a jelšové  lesy  (podľa národnej klasifikácie Ls1.1 a Ls1.3). V stromovom poschodí sú tu časté vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN  Nitra (Salix fragilis) a ich kríženec Salix x rubens. Primiešané bývajú topoľ čierny (Populus nigra) a topoľ sivý (Populus x canescens). V krovinnom poschodí  sú časté baza čierna  (Sambucus nigra),  ruža šípová  (Rosa canina  agg.)  a chmeľ  obyčajný  (Humulus  lupulus).   V bylinnom  poschodí  sa  najviac  uplatňujú  pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), lipkavec obyčajný (Galium aparine), kuklík mestský  (Geum  urbanum),  trsť  obyčajná  (Phragmites  australis). Do  týchto  porastov  prenikajú  aj nepôvodné,  invázne  druhy,  ako  napr.  astra  novobelgická  (Aster  novi-belgii  agg.). Miestami  sú  brehové porasty vodných tokov nahradené porastami ovocných drevín.

Lesné porasty  sa  v území  nachádzajú najmä na  strmších  svahoch na  svahu  terasy Bábskeho potoka. Sú silne  zmenené,  prakticky  ide  o agátové  porasty. Sú  charakteristické  dominanciou  agáta  bieleho  (Robinia pseudacacia) v stromovom  i krovinnom poschodí. V oboch poschodiach sa vyskytuje aj ďalší nepôvodný druh  pajaseň  žliazkatý  (Ailanthus  altissima).  Z krovín  je  najčastejšia  baza  čierna  (Sambucus  nigra), primiešaný býva bršlen európsky  (Euonymus europaea). V bylinnom poschodí  sú časté druhy Anthriscus cerefolium,  Ballota  nigra,  Galium  aparine,  Geum  urbanum,  Chelidonium  majus,  Urtica  dioica,  Viola odorata.  Vyskytujú  sa  aj  druhy,  predstavujúce  zvyšky  bylinného  poschodia  pôvodného  lesa  ako Polygonatum latifolium, Pulmonaria officinalis, Ficaria bulbifera, Brachypodium sylvaticum. Pozornosť si zaslúži aj výskyt klokoča perovitého (Staphyllea pinnata) v poraste č. 24.

Plošné  porasty  drevín  väčšinou  redstavujú  pokročilé  štádiá  zarastania  opustených  plôch,  druhové zloženie  najmä  drevinných poschodí býva pomerne pestré. V stromovom poschodí  sa v týchto porastoch uplatňujú  najmä  agát  biely  (Robinia  pseudacacia),  slivka uľatoplodá  (Prunus  insititia),  menej  orech kráľovský (Juglans regia) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Z krovín sú to baza čierna (Sambucus nigra), ruža  šípová  (Rosa  canina  agg.)  a  chmeľ  obyčajný  (Humulus  lupulus).  V bylinnom  poschodí  sú  časté Ballota nigra, Bromus  sterilis, Galium aparine, kuklík mestský  (Geum urbanum), Lamium purpureum a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).

Remízky  a skupinky  drevín  -  v území  sa  vyskytujú  ako  plošne  malé  zapojené  porasty  drevín. V stromovom  poschodí  prevláda  agát  biely  (Robinia  pseudacacia),  v krovinnom  baza  čierna  (Sambucus nigra). V bylinnom poschodí sú časté druhy stoklas jalový (Bromus sterilis) a lipkavec obyčajný (Galium
aparine).

Medze sú významným  typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V záujmovom území  ich môžeme rozdeliť na  tri  skupiny:  agátové  medze,  medze  ovocných  drevín  a krovinaté  medze.  Agátové  medze  sú  typické  dominanciou  agáta bieleho  (Robinia pseudacacia), v stromovom poschodí  sa pomerne často uplatňuje aj orech  kráľovský  (Juglans  regia). V krovinnom  poschodí  je  popri  agáte  častá  aj  baza  čierna  (Sambucus nigra) a  ruža  šípová  (Rosa canina agg.). Pomerne často  sa vyskytuje aj slivka  trnková  (Prunus spinosa), pre  bylinné  poschodie  sú  typické  druhy  balota  čierna  (Ballota  nigra),  stoklas  jalový  (Bromus  sterilis), vesnovka obyčajná (Cardaria draba), bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), lipkavec obyčajný (Galium aparine) a pŕhľava dvojdomá  (Urtica dioica). V medziach ovocných drevín dominujú slivka guľatoplodá (Prunus  insititia),  čerešňa  vtáčia  (Cerasus  avium)  alebo  orech  kráľovský  (Juglans  regia). V krovinnom poschodí  je  často  prítomná  ruža  šípová  (Rosa  canina  agg.),  v bylinnom  poschodí  sú  časté  vesnovka
obyčajná (Cardaria draba), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia) a bolehlav škvrnitý (Conium maculatum). Krovinaté  medze  nemajú  vyvinuté  stromové  poschodie  a pokryvnosť  krovinného  poschodia  je  tiež zvyčajne  nižšia.  Z krov  sú  najčastejšie  ruža  šípová  (Rosa  canina  agg.),  baza  čierna  (Sambucus  nigra)  a slivka trnková (Prunus spinosa). Pre bylinné poschodie sú typické druhy predošlej jednotky. Ak má porast drevín  nižšiu  pokryvnosť,  možno  občas  v medziach  nájsť  zvyšky  pôvodných  teplomilných  porastov  na sprašiach.  Na  medze  sa  viaže  aj  výskyt  niektorých  segetálnych  druhov  ako  napr.  Adonis  aestivalis, Consolida regalis, Lithospermum arvense, vzácne aj Chamaepitys chia.

Panónske  travinno-bylinné  porasty  na  spraši  sa  v území  zachovali  iba  fragmentárne  v niektorých medziach,  opustených  sadoch  a pasienkoch. Typickými druhmi  sú Acosta  rhenana, Colymbada  scabiosa Agrimonia eupatoria, Cynoglossum officinale, Filipendula vulgaris, Galium verum, Peucedanum cervaria,
Salvia nemorosa, Securigera varia, Stachys  recta. Z ohrozených alebo vzácnejších druhov, ktoré boli na týchto  stanovištiach v území zistené,  treba  spomenúť hlaváčik  jarný  (Adonis vernalis), Dianthus collinus subsp. collinus, Chamaecytisus austriacus, Seseli pallasii. Ide o európsky významný typ biotopu 6250.  Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb 

Mokrade  predstavujú  významný,  ale  málo  rozšírený  typ  biotopov  záujmového  územia.  Nachádzajú  sa výlučne  na  nive  Bábskeho  potoka,  najmä  na  okrajoch  vodnej  nádrže  a poniže  nej.  Trstiny  vytvárajú rozsiahle,  druhovo  chudobné  porasty  s dominanciou  trste  obyčajnej  (Phragmites  australis),  popri  tejto dominante  sa  v porastoch  hojnejšie  vyskytujú  aj  pŕhľava  dvojdomá  (Urtica  dioica)  a  lipkavec  obyčajný (Galium  aparine).  Pri  vtoku  Bábskeho  potoka  do  vodnej  nádrže  je  vyvinuté  bylinné  spoločenstvo s dominanciou druhov Rumex hydrolapathum, Alopecurus aequalisa Ranunculus sceleratus; vyskytujú sa aj  Lycopus  europaeus,  Ranunculus  repens,  Symphytum  officinale,  Sium  latifolium,  Glyceria  maxima, Lythrum salicaria a ohrozený druh Scrophularia umbrosa. 

Živočíšstvo – charakteristika fauny stavovcov

Zo  zoogeografického  hľadiska  patrí  k.ú.  Malý  Báb  do  eurosibírskej  podoblasti  palearktickej  oblasti,provincie stepí a lesostepí (panónsky úsek). Vyskytujú sa tu mnohé teplomilné druhy, ktoré sa sem rozšírili z refúgií  treťohornej  fauny  ležiacich  na  území  mediteránnej  podoblasti  (najmä  ponticko-mediteránne sekundárne centrum). Typickými predstaviteľmi fauny v predmetnom území sú stepné druhy ako napríklad škrečok poľný (Cricetus cricetus) a sekundárne rozšírené druhy provincie listnatých lesov. Vyskytujú sa tu zástupcovia viacerých faunistických prvkov (pontických, pontomediteránnych a ďalších).

Pre potreby projektu  pozemkových  úprav  bol  v mesiacoch  apríl  –  máj    2007  v k.ú.  obce  Malý  Báb realizovaný  prieskum  vybraných  tried  stavovcov  (vertebrata),  a to  obojživelníkov,  plazov,  vtákov a cicavcov. Hodnotených bolo celkovo 5 lokalít, resp. prevládajúcich typov biotopov – VN Báb, Urbársky les nad VN, Bábsky potok, vinice, sady a záhrady a agrocenózy.

V území bolo celkovo zistených 112 druhov stavovcov (okrem rýb), z ktorých najpočetnejšími sú vtáky (78 druhov, 69,4%), a  to najmä zástupcovia  radu vrabcotvaré  (Passeriformes) so 49 druhmi (62,8%). Ostatné rady boli zastúpené 1 až 4 druhmi. Z cicavcov bolo zaznamenaných 27 druhov  (24,1%). Najpočetnejšími boli zástupcovia radu myšotvarých (Rodentia, 10 druhov, 37%). Ďalších 5 radov bolo zastúpených 1 až 6 druhmi. Z obojživelníkov (Amphibia) bolo zistených 5 druhov (4,5%) a z plazov (Reptilia) 2 druhy (1,8%). Nakoľko  VN  Báb  patrí  k intenzívne  využívaným  a  pravidelne  zarybňovaným  rybárskym  revírom, ichtyofauna v lokalite nebola vyhodnocovaná. 

K pravidelne až často sa vyskytujúcim druhom zisteným na skúmanom  území na 4 až 5 lokalitách patrilo 5 spécií (4,5%), a to: bažant poľovný (Phasianus colchicus), ďateľ veľký (Dendrocopos major), drozd čierny (Turdus merula),  sýkorka bielolíca  (Parus major) a  škorec  lesklý  (Sturnus vulgaris). Nehojne  (na 2 až 3 lokalitách  )  sa  vyskytovalo  52  druhov  (46,4%)  a vzácne  (len  na  1  lokalite)  55  druhov  (49,1%). Vysoký počet druhov so vzácnym výskytom súvisí najmä s ich silnou viazanosťou len na určitý typ biotopu (napr. stojaté vody, polia a podobne). 

Pestré zloženie a zastúpenie lesných, poľných ako i vodných biotopov v predmetnom území sa odrazilo i na celkovom  zložení  stavovcov.  Početne  sú  tu  zastúpené  tak  lesné  (51  druhov),  poľné  (30  druhov)  ako  aj vodné (22 druhov) druhy stavovcov. Synantropných druhov, t.j. druhov viazaných na ľudské sídla bolo 9. 

1.5.  KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA (VYUŽITIE ÚZEMIA) A JEJ VÝVOJ

Krajinná  štruktúra  –  SKŠ  (súčasná,  druhotná  krajinná  štruktúra,  využitie  zeme)  je  tvorená  súborom prvkov,  ktoré  človek  ovplyvnil,  čiastočne  alebo  úplne  pozmenil,  resp.  novo  vytvoril  ako  umelé  prvky krajiny. Základné prvky SKŠ tvorí lesná vegetácia, nelesná drevinová vegetácia, trvalé trávne porasty, orná
pôda  a  trvalé  poľnohospodárske  kultúry,  vodné  toky  a  plochy,  sídelné  a  technické  prvky  (antropogénne prvky). 

Vývoj krajinnej  štruktúry  je možné hodnotiť na základe porovnania máp krajinnej  štruktúry z rôznych časových období. Pre potreby pozemkových úprav sú vhodné nasledovné porovnania: GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN  Nitra 
 

  • historická  (pôvodná)  krajinná  štruktúra  –  zobrazenie  stavu  pred  kolektivizáciou poľnohospodárstva  (obdobie pred  r. 1950, možné  je použiť  aj historické mapy z tzv. vojenského mapovania v 18. a 19. storočí),
  • súčasná  krajinná  štruktúra  –  zobrazenie  aktuálneho  stavu  (počas  mapovania  polohopisu  pre projekt pozemkových úprav), 
  • navrhovaná  krajinná  štruktúra  –  zobrazenie  stavu  po  realizácii  návrhov  projektu  pozemkových úprav (je predmetom návrhovej časti dokumentácie).

Pôvodnú krajinnú štruktúru pre k.ú. Malý Báb sme vyhodnotili na základe dvoch podkladov z Katastra nehnuteľností    – mapy  určeného  operátu  (UO)  a katastrálnej mapy  (stav  registra  C-KN).  Zobrazená  je v účelovej  mape  1a.  Register  C-KN  predstavuje  evidenčný  stav  parciel  podľa  registra  C  katastra nehnuteľností, ktorý je pre ocenenie pozemkov v rámci projektu pozemkových úprav väčšinou určujúci. 

Parcely  podľa  mapy  určeného  operátu  zobrazujú  pôvodné  vlastnícke  vzťahy  v území  -  rozdrobenosť územia z hľadiska jeho pôvodného vlastníctva. Pred kolektivizáciou bolo vlastníctvo určujúce aj z hľadiska užívania  poľnohospodárskych  pozemkov.  Evidenčný  stav  druhov  pozemkov  v území  obvodu  PÚ  podľa údajov Správy katastra je uvedený v tabuľke č. 2. 
 
Tabuľka č. 2 – Zastúpenie druhov pozemkov podľa evidencie katastra nehnuteľností – stav KN-C 

  Územie obvodu PPÚ Územie obvodu PPÚ
Druh pozemku Ha %
lesná pôda 40,06 4,6
orná pôda 724,48 82,9
trvalé trávne porasty 10,32 1,2
záhrady, ovocné sady a vinohrady 43,72 5,0
zastavané plochy 18,50 2,1
vodné plochy 29,07 3,3
ostatné plochy 7,51 0,9
Spolu 873,66 100,0

Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) katastrálneho územia Malý Báb bola hodnotená na základe aktuálnych podkladov  (ortofotomapa,  účelové  polohopisné  zameranie  územia  obvodu  PPÚ)  a terénneho  prieskumu v mesiacoch apríl –jún 2007 (aktualizácia v priebehu r. 2008). Znázornená je v účelovej mape č. 1b, kde sú uvedené nasledovné kategórie SKŠ:

  • Poľnohospodárska  pôda:  orná  pôda  (veľkoblokové  polia,  malobloková  orná  pôda),    trvalé  trávneporasty (lúky a pasienky, lúčne a pasienkové úhory, úhory s drevinami), trvalé kultúry (záhrady a sady v intraviláne obce, ovocné sady, vinohrady veľkoblokové a maloblokové) 
  • Lesné pozemky: hospodárske lesy, biele plochy (určené na delimitáciu do LPF), ostatné plochy v rámci LPF 
  • Vodné plochy a toky: upravené toky, brehové porasty 
  • Zastavané  plochy  a nádvoria,  sídelné  prvky:  dopravné  prvky  (štátne  cesty,  účelové  cesty  spevnené, účelové  cesty  nespevnené)  technické  a  poľnohospodárske  objekty  a areály,  areály  bývania a vybavenosti, ruderálne plochy 
  • Pozemky účelovej zelene v krajine: lesíky a remízky, skupinky drevín,  mokrade zarastajúce drevinami, medze a líniová drevinná vegetácia, aleje
  • Pozemky  verejnej zelene: park, plochy verejnej zelene, cintorín.

Plošné vyhodnotenie súčasného zastúpenia jednotlivých kategórií SKŠ pre posudzované územie je uvedené v tabuľke č. 3. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb 

Tabuľka č. 3 – Súčasná krajinná štruktúra územia 

  Katastrálne územie   Územie obvodu PPÚ  
Kategória SKŠ Ha % Ha %
lesné porasty 42,34 4,4 42,34 4,8
orná pôda 717,15 74,8 701,35 80,3
trvalé trávne porasty a bylinné úhory 7,08 0,7 4,37 0,5
záhrady, ovocné sady a vinohrady 74,29 7,8 41,44 4,7
zastavané plochy a areály 40,61 4,2 11,39 1,3
vodné plochy a toky 24,67 2,6 23,31 2,7
ostatné plochy vrátane mimolesnej drev. vegetácie 52,27 5,5 49,46 5,7
Spolu 958,41 100,0 873,66 100,0

Poľnohospodárska  pôda  v k.ú. Malý  Báb  zaberá  83,3 %  výmery  (798,5  ha),  v rámci  obvodu  PPÚ  je podiel o málo vyšší (747,2 ha – 85,5 %). Poľnohospodársky využívané pozemky dominujú v celom území, pričom  absolútne  prevažuje  orná  pôda.  Zastúpenie  trvalých  trávnych  porastov  je  minimálne,  viacej zastúpené sú trvalé kultúry (záhrady, sady a vinohrady). 

Podľa evidenčného stavu pôdy (register KN-C) je zastúpenie poľnohospodárskej pôdy v rámci územia obvodu pozemkových úprav vyššie – evidenčná výmera poľnohospodárskej pôdy v obvode PPÚ je 778,5 ha (89,1 %) – oproti skutočnosti je evidenčne väčšie najmä zastúpenie ornej pôdy.

V rámci k.ú. Malý Báb sa vyskytuje niekoľko lesných porastov. Ich celková výmera je 42,3 ha (4,4 % výmery k.ú., 4,8 % výmery obvodu PPÚ). Evidenčná výmera lesných pozemkov na území obvodu PPÚ je mierne nižšia - 40,1 ha (4,6 % výmery). Všetky lesné pozemky patria organizačne do LHC Nitra, obhospodarované sú Lesmi SR, o.z. Palárikovo a Urbárskym spoločenstvom Báb. V k.ú. Malý Báb je zastúpenie vodných prvkov krajinnej štruktúry pomerne veľké vzhľadom k existencii vodnej nádrže. Celková výmera vodných plôch a tokov (vrátane brehov a brehových porastov) dosahuje v k.ú. 24,7 ha (2,6 % výmery), v rámci obvodu PPÚ je to 23,3 ha (2,7 %). Evidenčná výmera vodných plôch na území obvodu PPÚ je väčšia (29,1 ha – 3,3 % výmery obvodu PPÚ) – ako vodná plocha sú evidované aj mokrade nad VN Báb.

Medzi zastavané plochy v k.ú. Malý Báb patria cestné komunikácie, objekty poľnohospodárskej výroby a technické objekty, v intraviláne aj obytné objekty a objekty občianskej vybavenosti. Celková výmera astavaných plôch v k.ú. je 40,6 ha (4,2 % výmery), v obvode PPÚ je to len 11,4 ha (1,3 %). Evidenčná výmera zastavaných plôch v obvode PPÚ je vyššia - 18,5 ha (2,1 %).

Medzi ostatné plochy patria rôzne neplodné a nevyužívané plochy prírodného a antropogénneho pôvodu, zaradili sme sem aj nespevnené účelové cesty. Ich celková výmera dosahuje až 16,4 ha (1,7 % výmery k.ú., z čoho v obvode PPÚ je 14,5 ha (1,7 % výmery). Evidenčná výmera ostatných plôch v rámci obvodu PPÚ je nižšia – 7,5 ha (0,9 % výmery obvodu PPÚ).

Mimolesná drevinná vegetácia, resp. dlhodobo nevyužívané trvalé trávne porasty s vysokým podielom drevín zaberajú v rámci katastra 35,8 ha (3,7 % výmery), v obvode PPÚ je to 34,9 ha (4,0 % výmery), pričom evidenčne ide takmer výlučne o trvalé trávne porasty alebo ornú pôdu.

Navrhovaná krajinná štruktúra územia vychádza u posúdenia súčasného stavu prírodných javov a procesov v území a kvality životného prostredia (dokumentácia MÚSES), z konzultácií so zástupcami obce, hlavných užívateľov pozemkov a predstavenstva projektu pozemkových úprav v k.ú. Malý Báb. Podrobný návrh funkčného využívania územia je uvedený v kapitole 7 a vo forme alternatívneho plánu VZFUÚ (mapová príloha dokumentácie v mierke 1 : 5 000). Plán rozdeľuje územie na ucelené bloky so stanovením spôsobu ich využitia (v odôvodnených prípadoch vo viacerých alternatívach). Zjednodušená forma navrhovanej štruktúry územia (návrh evidencie pozemkov) je znázornená v účelovej mape 1c.

Z porovnania súčasnej a návrhovej krajinnej štruktúry v celom katastrálnom území Malý Báb (v rámci kapitoly 6.1. sú porovnávané zmeny len pre obvod PPÚ) vyplývajú nasledovné závery:

  • výmera lesnej pôdy by sa mala vzhľadom k súčasnému stavu meniť len minimálne. V porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou (stav krajiny okolo r. 1830) ide však o výrazný úbytok (približne 170 ha).
  • výmera poľnohospodárskej pôdy by sa mala vzhľadom k súčasnému stavu znížiť, a to o 14,6 ha.Navrhovaný je výrazný úbytok ornej pôdy (o 34,7 ha vzhľadom k súčasnému stavu) a naopak nárast trvalých kultúr (o 16,5 ha) a trvalých trávnych porastov (o 3,6 ha). Pri porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou by mala výmera poľnohospodárskej pôdy vzrásť o cca 23 ha, pričom v minulosti bolo podstatne väčšie zastúpenie trvalých trávnych porastov a naopak podstatne menšia výmera ornej pôdy.
  • výmera ostatných druhov pozemkov (zastavané plochy, vodné plochy, ostatné plochy) by sa mala vzhľadom k súčasnému stavu zvýšiť o 14,7 ha. Vzrásť by mala najmä výmera ostatných plôch (existujúce a navrhované plochy ekostabilizačnej zelene, nespevnené účelové cesty), výmera vodných plôch by mala vzrásť menej a výmera a zastavaných plôch by sa mala znížiť. Pri porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou by mala výmera ostatných druhov pozemkov výrazne narásť prakticky vo všetkých kategóriách.

2. SÚČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLOČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ (SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ POMERY)

Hlavnými podkladmi pre charakteristiku sociálno-ekonomických pomerov územia a charakteristiky súčasného stavu verejných a spoločných zariadení a opatrení boli územnoplánovacia dokumentácia regiónu (ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – AUREX Bratislava 1998, aktualizácia 2004), Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja (SAŽP Nitra, 2003), Regionálny ÚSES okresu Nitra (Holý a kol. 1993), územný plán obce Báb (Borguľa, Cifra a kol. 2004-05), ako aj konzultácie na obecnom úrade a podklady poskytnuté obcou Báb. Využité boli aj vlastné poznatky o území, získané počas podrobného terénneho prieskumu a mapovania súčasnej krajinnej štruktúry.

Verejné zariadenia a opatrenia slúžia obyvateľom obce riešeného územia a patria sem zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, čistenie odpadových vôd, skládky tuhého komunálneho odpadu, prípadne ďalšie verejné zariadenia a opatrenia.

Spoločné zariadenia a opatrenia slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav a patria sem cestné komunikácie, protierózne opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia a ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.

V nasledujúcich kapitolách charakterizujeme súčasný stav verejných a spoločných zariadení a opatrení (v širšom zmysle sociálno-ekonomických pomerov územia) v nasledovnom členení:

  • dopravné pomery
  • vodohospodárske a hydromelioračné pomery
  • protierózna ochrana
  • poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (vrátane účelových poľnohospodárskych a lesohospodárskych zariadení)
  • ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia (bývanie a vybavenosť obce, výrobné aktivity, technická infraštruktúra a odpadové hospodárstvo, na zariadenia na agroturistiku, cestový ruch a rekreáciu)
  • ekológia a životné prostredie (ekologické opatrenia, ekologická stabilita)

Rozhodnutie o schválení RPS

 

Vec
Schválenie registra pôvodného stavu v katastrálnom území MALÝ BÁB
 
Obvodný pozemkový úrad  v Nitre (ďalej  len „ObPÚ“), ako príslušný orgán v zmysle § 5 ods.  5    zákona  č.  330/1991  Zb.  o  pozemkových  úpravách,  usporiadaní  pozemkového vlastníctva,  pozemkových  úradoch,  pozemkovom  fonde  a  pozemkových  spoločenstvách v znení neskorších predpisov  
 
podľa  §  10  ods.  3  zákona  č.  330/1991  Zb.  o  pozemkových  úpravách,  usporiadaní pozemkového  vlastníctva,  pozemkových  úradoch,  pozemkovom  fonde  a  pozemkových spoločenstvách  v  znení  neskorších  predpisov  (ďalej  len  „zákon  o  pozemkových úpravách“) 

Schvaľuje 

register  pôvodného  stavu  v  kat.  území  Malý  Báb,  obec  Báb,  okres  Nitra,  ktorého zhotoviteľom  je GEODÉZIA Bratislava  a.s.,  Pekná  cesta  15,  834  04 Bratislava,  prevádzka Nitra, so sídlom J. Vuruma 1, 949 01 Nitra. 

Odôvodnenie: 

Obvodný  pozemkový  úrad  v  Nitre  (ďalej  len  „ObPÚ“)  pod  č.  2004/01072-PÚ zo  dňa  09.12.2004  nariadil  podľa  §  7  zákona  o  pozemkových  úpravách  prípravné  konanie pozemkových  úprav    v  katastrálnom  území Malý  Báb  z  dôvodu  usporiadania  vlastníckych a užívacích  pomerov  a odstránenia  prekážok  ich  výkonu  vyvolaných  historickým  vývojom pred účinnosťou tohto zákona..
 V priebehu prípravného konania prerokoval ObPÚ podmienky, dôvody pozemkových
úprav  (ďalej  len  "PÚ"),  obvod  PÚ  a  vyňatie  pozemkov  z  pozemkových  úprav  so Správou katastra  Nitra;  s  Obecným  úradom  Báb;  najväčším  užívateľom  poľnohospodárskych pozemkov  FERTILAGRI  TRADING  SK,  s.r.o.;  Lesmi  SR  –OZ  Palárikovo;  Slovenským pozemkovým  fondom,  Regionálnym  odborom  Nitra  a  dospel  k  záveru,  že  uskutočnenie pozemkových úprav je opodstatnené.
ObPÚ vychádzajúc z uvedených zistení nariadil  rozhodnutím č. č. 2005/00420-001-PÚ zo dňa 1.6.2005, podľa   §  zákona o pozemkových úpravách, pozemkové úpravy z dôvodov uvedených  v  §  2,  ods.  1    písm.  a)    zákona  č.  330/1991 Zb.  v  znení  neskorších  predpisov. Obvodom  pozemkových  úprav  je  katastrálne  územie  Malý  Báb.  Z  obvodu  pozemkových úprav  boli  vyňaté  pozemky  v  zastavanom  území  obce  a    parcely  č.710/2,  711/5  a  713/1, 1029/5,  1029/2,  1031/2,  1033/2,  1035/2,  1037/1,  1039/2,1041/2,1041/4,  1043/1,  1045/2,
1047/2 , 1051/2,1848/1, 1848/2, 1848/3, 1516/2 a 1862/1 v extraviláne.

Cieľom  vypracovania  úvodných  podkladov  bolo  zostavenie  registra  pôvodného  stavu. Účelom  zostavenia  RPS  je  získať  v  obvode  projektu  pozemkových  úprav  prehľad pozemkoch a vlastníckych vzťahoch k nim, ako aj oboznámiť  jednotlivých účastníkov PÚ o  stave,  s  čím  vstupujú  do  projektu  pozemkových  úprav  a následne  vypracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Pri spracovaní  registra pôvodného stavu  (ďalej  len „RPS“) boli zhotoviteľom a ObPÚ využité tieto podklady:

  • Podklady zo Správy katastra v Nitre
  • Údaje zistené miestnym prešetrovaním v obci 
  • Dokumentácia a výsledky predchádzajúcich etáp projektu PÚ Malý Báb

RPS  je  zoznam  a  zobrazenie  všetkých  pozemkov  alebo  ich  častí  v  príslušnom katastrálnom území s vyšetrenými vlastníckymi (právnymi) vzťahmi, ktoré patria do obvodu projektu  PÚ.  Skladá  sa  z  písomnej  a  grafickej  časti,  ktoré  spolu  tvoria  operát  registra pôvodného stavu.
Po  spracovaní  registra  bol  tento  zverejnený  verejnou  vyhláškou  v  obci  Báb 
od  13.09.2007  na  dobu  30  dní  a  bol  doručený  združeniu  účastníkov  pozemkových  úprav.
Zároveň bol každému účastníkovi so známym pobytom doručený výpis z RPS. Proti údajom v RPS mohli podať účastníci písomné námietky do 30 dní od doručenia, resp. zverejnenia.  Neboli podané žiadne žiadosti domnelých vlastníkov podľa §16 ods.3. Bolo  podaných  12  námietok,  ktoré  boli  preverené  a  prerokované  so  zhotoviteľom projektu  a  bolo  na  ne  písomne  odpovedané.  Všetky  boli  neopodstatnené,  nakoľko  v  nich účastníci PÚ namietali na absenciu parciel vo výpisoch   z RPS, ktoré  ležia mimo obvod PÚ, alebo išlo o nesúlad s osobnými údajmi (meno, priezvisko, rod. číslo, adresa) a podobne.
Vzhľadom  na  to,  že  register    je    spracovaný  v  súlade  so  zákonom  o  pozemkových úpravách,  príslušnými  právnymi  predpismi  a  Metodickým  návodom  na  vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav, ObPÚ  tento schválil. 
 
Ing. Milan Burda 
riaditeľ obvodného pozemkového úradu 
 
Doručujeme:

  1. Účastníci  konania  prostredníctvom  predstavenstva  Združenia  účastníkov  pozemkových uprav v Bábe, Obecný úrad Báb, 951 34 Báb 
  2. Obecný úrad v Bábe, 951 34 Báb  
  3. Katastrálny úrad v Nitre, Správa katastra Nitra, J. Vuruma 1, 949 01  Nitra
  4. Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Nitra, Za hydrocentrálou 6, 949 01 Nitra 
  5. Geodézia a.s. Bratislava, J. Vuruma 1, 949 01 Nitra 
  6. Obvodný pozemkový úrad v Nitre

Rozhodnutie o schválení VZFU

 

Vec
Schválenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode PÚ MALÝ BÁB 

Rozhodnutie 

Obvodný pozemkový úrad   v Nitre (ďalej  len „ObPÚ“) ako príslušný orgán v zmysle § 5 ods.  5    zákona  č.  330/1991  Zb.  o  pozemkových  úpravách,  usporiadaní  pozemkového vlastníctva,  pozemkových  úradoch,  pozemkovom  fonde  a  pozemkových  spoločenstvách v znení  neskorších predpisov,  v  súlade  s § 46 z.č. 71/1967 Zb. o  správnom konaní  v znení neskorších predpisov rozhodol 
t a k t o :
 
podľa  §  10  ods.  6  zákona  č.  330/1991  Zb.  o  pozemkových  úpravách,  usporiadaní pozemkového  vlastníctva,  pozemkových  úradoch,  pozemkovom  fonde  a  pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb. o PÚ v znení neskorších predpisov“) 

Schvaľuje 

všeobecné  zásady  funkčného  usporiadania  územia  (ďalej  len  „VZFUÚ“)  v  obvode pozemkových úprav v kat. území Malý Báb, obec Báb, okres Nitra, ktoré  tvoria prílohu tohto rozhodnutia a ktorých zhotoviteľom  je RNDr. Peter Mederly, Mostná 13, 949 01 Nitra  a  firma  GEODÉZIA  Bratislava  a.s.,  Pekná  cesta  15,  834  04  Bratislava,  prevádzka  Nitra, so sídlom J. Vuruma 1, 949 01 Nitra. 

Odôvodnenie: 

Obvodný  pozemkový  úrad  v  Nitre  (ďalej  len  „ObPÚ“)  pod  č.  2004/01072-PÚ  zo  dňa  09.12.2004  podľa  §  7  zákona  č.  330/1991  Zb.  o PÚ  v  znení  neskorších  predpisov nariadil  prípravné  konanie  pozemkových  úprav  (ďalej  len  "PÚ")    v  kat.  území Malý  Báb dôvodu  uvedeného  v  §  2    ods.  1  písm.  a.)  zákona  č.  330/1991  Zb.  v  znení  neskorších predpisov  a to  z dôvodu,  že  pozemkové  úpravy  sa  vykonávajú  najmä  ak  je  to  potrebné  na  usporiadanie  vlastníckych  a užívacích  pomerov  a odstránenie  prekážok  ich  výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.

V  priebehu  prípravného  konania  prerokoval  ObPÚ  v  Nitre  podmienky,  dôvody
pozemkových úprav, obvod pozemkových úprav a vyňatie pozemkov z pozemkových úprav so Správou  katastra Nitra;  s Obecným  úradom  v Bábe;  Slovenským  pozemkovým  fondom, Regionálnym  odborom  Nitra  a  dospel  k  záveru,  že  uskutočnenie  pozemkových  úprav je opodstatnené. Vychádzajúc z uvedených zistení rozhodnutím č. 2005/00420-001-PÚ  zo dňa 1.6.2005
Obvodný  pozemkový  úrad  v  Nitre  nariadil    podľa  §  8  zákona  č.  330/1991  Zb.  v  znení neskorších predpisov pozemkové úpravy z dôvodov uvedených v § 2, ods. 1  písm. a)  zákona č.  330/1991  Zb.  o PÚ  v  znení  neskorších  predpisov.  Obvodom  pozemkových  úprav je   katastrálne územie Malý Báb, mimo  zastavaného územia obce. Do obvodu projektu PÚ neboli zahrnuté ani parcely č.710/2, 711/5 a 713/1, 1029/5, 1029/2, 1031/2, 1033/2, 1035/2,
1037/1,  1039/2,1041/2,1041/4,  1043/1,  1045/2,  1047/2  ,  1051/2,1848/1,  1848/2,  1848/3, 1516/2 a 1862/1 v extraviláne.
Cieľom  vypracovania  úvodných  podkladov  bolo  zostavenie  registra  pôvodného  stavu  a  vypracovanie  všeobecných zásad  funkčného usporiadania územia  v obvode pozemkových úprav.
Pri  spracovaní  VZFU  územia  boli  zhotoviteľom  a  tunajším  úradom  využité  tieto podklady:

  • údaje katastra nehnuteľností, ROEP, komisionálne spresnené druhy pozemkov
  • zameranie hraníc, mapovanie polohopisu a výškopisu 
  • aktualizované mapy BPEJ 
  • vypracovaný miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) 
  • požiadavky, návrhy a pripomienky účastníkov PÚ, vyjadrenia dotknutých orgánov a ďalšie. 

Návrh  všeobecných  zásad  funkčného  usporiadania  územia  (VZFUÚ)  bol  zverejnený v obci Báb od 18.06.2008 do 18.07.2008 a bol doručený združeniu účastníkov pozemkových úprav. Zároveň boli v zmysle § 10 ods. 5 upozornené všetky dotknuté orgány štátnej správy,  správcovia  sietí  diaľkovodov  a produktovodov  a  organizáciám,  že  sa  prerokúvajú  VZFUÚ a tieto boli vyzvané, aby sa do 30 dní písomne vyjadrili k návrhu VZFUÚ.
 
K  zverejneným  všeobecným  zásadám  funkčného  usporiadania  územia  v obvode pozemkových  úprav  bolo  doručených  16    stanovísk  a  vyjadrení  orgánov  štátnej  správy a  organizácii,  ktoré  boli  podľa  §  10  ods.  6  zákona  o  pozemkových  úpravách  prerokované s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav dňa 30.09.2008. Väčšina  pripomienok  bola  po  prejednaní    akceptovaná,  odsúhlasená  predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav a na  ich základe  boli  všeobecné zásady doplnené a prepracované, resp. preformulované v textovej časti. Lesy SR,  š.p., OZ Palárikovo  nesúhlasili  s  vyňatím  lesného  porastu  dielec  393  z LP, nakoľko  plní  funkciu  ekostabilizačného  prvku.  Vzhľadom  k  tomu,  že  ide  o  pôdu,  ktorá          
je v evidencii katastra nehnuteľností vedená ako orná pôda a nie  lesná pôda a v tejto lokalite je  navrhnuté  spoločné zariadenie a opatrenie  s kultúrou ostatná plocha  (t.j.  bude zachovaná funkcia  ekostabilizačného  prvku),  predstavenstvo  združenia  účastníkov  pozemkových  úprav odsúhlasilo neakceptovanie tejto pripomienky.      
Krajský stavebný úrad v Nitre upozornil na kolíziu návrhu VZFUÚ so záväznou časťou Spoločného  územného  plánu  obcí  Veľké  Zálužie,  Báb,  Jarok,  Lehota  a  Rumanová  v  časti „rozvojová  lokalita  B4“.  Podľa  vyjadrenia  Obce  Báb  táto  lokalita  nemala  byť  nikdy plánovaná  na  využitie pre  výrobu,  sklady a technickú  infraštruktúru. V záväznom  vyjadrení obce  zo  dňa  26.8.2008  sa  uvádza,  že  Obec  bude  žiadať  prepracovanie  alebo  vyhotovenie nového  územného  plánu  obce. Na  základe  uvedeného  predstavenstvo  združenia  účastníkov pozemkových úprav odsúhlasilo neopodstatnenosť tejto pripomienky.
Vzhľadom na to, že aktualizovaný elaborát VZFUÚ je spracovaný v súlade so zákonom o  pozemkových  úpravách  a príslušnými  právnymi  predpismi, ObPÚ  v Nitre  tento  elaborát schválil. Register pôvodného  stavu bol  schválený  dňa 09.01.2009  samostatne, nakoľko na  jeho schválenie  sa nevzťahuje z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. 

Poučenie:

Proti  tomuto  rozhodnutiu  je  prípustné  odvolanie  do  15  dní  odo  dňa  jeho  doručenia na tunajší ObPÚ.
V zmysle § 10 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. o PÚ v znení neskorších predpisov sa toto rozhodnutie doručuje  verejnou  vyhláškou   podľa § 26 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb. o  správnom konaní tak, že sa vyvesí na úradnej tabuli tunajšieho úradu po dobu 15 dní. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Súčasne sa rozhodnutie zverejní na úradnej tabuli v obci Báb. 
 
Prílohy:

  1. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Ing. Milan Burda 
riaditeľ obvodného pozemkového úradu  
 
Doručujeme:

  1. Účastníci  konania  prostredníctvom  predstavenstva  Združenia  účastníkov  pozemkových  úprav v Bábe, Obecný úrad Báb, 951 34 Báb
  2. Obec Báb, Obecný úrad v Bábe, 951 34 Báb – 2x (1 exemplár za účelom zverejnenia) 
  3. Obvodný pozemkový úrad v Nitre 

Na vedomie:

  1. Ministerstvo obrany SR, Správa majetku, Kutuzovova 8, 83247 Bratislava
  2. Vojenská ubytovacia a stavebná správa, Krížna 42, PO BOX 7, 821 08 Bratislava 2 
  3. Úrad  Nitrianskeho  samosprávneho  kraja,  Odbor  strategických  činností,  odd.  územného plánovania, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra 
  4. Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, odbor dopravy, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra 
  5. Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava
  6. Krajský úrad, odbor krízového riadenia, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra 
  7. Krajský úrad životného prostredia, Janka Kráľa 124, 949 01 Nitra
  8. Krajský pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. 69, 949 80 Nitra – ochrana PP
  9. Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Nitra, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra
  10. Krajský lesný úrad, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra 
  11. Krajský stavebný úrad v Nitre, Lomnická 44, 949 01 Nitra
  12. Krajský pamiatkový úrad, Hradné námestie 8, 949 01 Nitra 
  13. Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre, Dolnočermánska 64, 949 11 Nitra 
  14. Obvodný úrad, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra 
  15. Obvodný úrad životného prostredia v Nitre, OPaK, ŠVS, OH, Ul. J. Kráľa 124, Nitra 
  16. Obvodný pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. 88, 949 80 Nitra – ochrana PP 
  17. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Nitra, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra 
  18. Obvodný lesný úrad v Nitre, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra 
  19. Spoločný stavebný úrad Nitrianske Hrnčiarovce, Kozmonautov č. 5, 949 01 Nitra 
  20. Obvodný banský úrad, Prievozská 30, 821 05 Bratislava 
  21. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre, Dolnočermánska 64, 949 11 Nitra 
  22. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra, Akademická 1, 949 80 Nitra
  23. Regionálny  úrad  verejného  zdravotníctva  so  sídlom  v  Nitre,  Štefánikova  tr.  58,  949  01  Nitra (oddelenie hygieny životného prostredia) 
  24. Správa katastra Nitra, J. Vuruma 1, 949 01 Nitra 
  25. Hydromeliorácie š.p., Vrakunská 29, 825 63 Bratislava 21 
  26. Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra 
  27. Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Palárikovo, Remeselnícka 48, 941 11 Palárikovo 
  28. Slovenský  vodohospodársky  podnik,  š.p.,  OZ  Piešťany,  Správa  povodia  dolnej  Nitry, Za hydrocentrálou 8, 949 01 Nitra 
  29. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Piešťany, Správa povodia dolného Váhu, Dolná 16, 927 01 Šaľa 
  30. Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Nitra, Za hydrocentrálou 6, 949 01  Nitra 
  31. TRANSPETROL, a.s. Bratislava, Prevádzkový úsek, 936 01 Šahy 
  32. SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava 
  33. Západoslovenská energetika, a.s., Čulenova 6, 831 06 Bratislava 
  34. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., OZ Nitra, Za hydrocentrálou 4, 949 01  Nitra 
  35. Slovenský plynárenský priemysel a.s. Bratislava, OZ Nitra, Piesková 32, 950 54 Nitra 
  36. Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Divízia Tranzitu, Vihorlatská 8, 949 01 Nitra 
  37. SPP – Distribúcia, a.s., Lokálne centrum Nitra, Levická 9, 950 45 Nitra 
  38. SLOVAK Telekom, a.s., Horná 77, P.O.BOX 4,974 08 Banská Bystrica 
  39. Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, p. Šimek 
  40. FERTILAGRI TRADING SK, s.r.o. prevádzka Báb, PSČ 951 34 
  41. Obecný úrad Jarok, PSČ 951 48 
  42. Obecný úrad Rumanová, PSČ 951 37  
  43. Obecný úrad Pusté Sady, PSČ 952 54 
  44. Obecný úrad Hájske, PSČ 951 33
  45. Obecný úrad Veľké Zálužie, PSČ 951 35 
  46. Obecný úrad Pata, PSČ 952 53