Projekt pozemkových úprav v k. ú. Malý Báb
Projekt pozemkových úprav v k.ú. Malý Báb |
VYPRACOVANIE ÚVODNÝCH PODKLADOV K PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav
Technická správa
Podzhotoviteľ:
REGIOPLÁN Nitra – krajinnoekologické štúdie a expertízy
Farská 9, 949 01 Nitra, kontaktná adresa Mostná 13, 949 01 Nitra
VŠEOBECNÉ ZÁSADY FUNKČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA V OBVODE PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Technická správa
Vypracovali:
RNDr. Peter Mederly
Ing. Vladimír Uhlík
Roman Tomaškovič
RNDr. Ľuboš Halada, CSc.
Ing. Jozef Krautschneider
RNDr. Oľga Mederlyová
Tatiana Vlčková
Ján Pekárik
ÚVOD
Dokumentácia všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav Malý Báb predstavuje podklad pre ďalšie etapy projektu – najmä zásady pre umiestnenie nových pozemkov a plán verejných a spoločných zariadení a opatrení. Vo všeobecných zásadách je navrhovaný spôsob funkčného využívania územia v obvode projektu pozemkových úprav pre vymedzené bloky, ako aj opatrenia na zabezpečenie vhodného
poľnohospodárskeho využívania krajiny – hydrologické, protierózne, biologické, ekologické, organizačné
opatrenia.
Návrh všeobecných zásad vychádza najmä:
- z analýzy vstupných informácií o vlastnostiach prvkov krajiny, poľnohospodárskej činnosti, vlastníckych a užívacích vzťahov a zámerov
- z kategorizácie a stavu dopravných systémov nachádzajúcich sa v záujmovom území
- z posúdenia stavu a funkčnosti jestvujúcich vodohospodárskych a hydromelioračných zariadení
- z posúdenia druhov erózie a jestvujúcich protieróznych opatrení na lokalitách ohrozených vodnou a veternou eróziou
- zo syntézy pre tvorbu, charakteristiku a klasifikáciu homogénnych priestorových areálov
- z interpretácie pre stanovenie vhodnosti funkčných vlastností krajiny pomocou limitov
- z propozície pre stanovenie zásad a regulatívov priestorového usporiadania prípustného, obmedzeného a funkčného využívania územia v obvode PPÚ (územné dokumentácie).
Pre spracovanie všeobecných zásad boli použité nasledovné hlavné podklady:
- výsledky účelového mapovania polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav
- výsledky účelového mapovania výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav
- podrobná ortofotomapa katastrálneho územia
- výsledky aktualizácie máp BPEJ s ocenením pozemkov a porastov
- údaje registra pôvodného stavu
- dokumentácia vybudovaných hydromelioračných a zúrodňovacích opatrení,
- pásma hygienickej ochrany a technické pásma
- digitálny model terénu spracovaný pre potreby PPÚ
- údaje o plánovanom spôsobe nakladania s pozemkami (zámery užívateľov a vlastníkov pôdy)
- územný plán regiónu a obce, konzultácie na Obecnom úrade Báb
- nároky na zábery pôdy, pásma hygienickej ochrany a technické pásma
- iné odborné podklady (geológia, pedológia, hydrológia a meteorológia, biota a ochrana prírody, socioekonomické pomery), spracované v dokumentácii „Miestny územný systém ekologickej stability“ pre k.ú. Malý Báb.
Obec Báb je situovaná v Nitrianskom kraji na okraji okresu Nitra – susedí s Trnavským krajom, okresom Galanta. Obec Báb je rozdelená na dve katastrálne územia – Malý Báb a Veľký Báb. Výmera katastrálneho územia Malý Báb je 958,42 ha, obvod pozemkových úprav bol vymedzený v celkovej výmere 873,65 ha,
čo predstavuje 91,2 % výmery katastrálneho územia. Z obvodu PPÚ bol vyňatý intravilán obce a dva poľnohospodárske areály. V obci Báb žije 962 obyvateľov.
Z geografického hľadiska je katastrálne územie Malý Báb súčasťou Podunajskej nížiny, jej oddielu Nitrianska pahorkatina. K.ú. Malý Báb susedí s nasledovnými katastrami: Veľký Báb (východ), Hájske (juh), Pata, Pusté Sady (západ), Rumanová (sever). Prehľadná mapa č. 1 znázorňuje širšie vzťahy posudzovaného územia v mierke 1:50.000. GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN Nitra
1. POPIS PRÍRODNÝCH POMEROV
V nasledovných kapitolách uvádzame popis prírodných pomerov riešeného územia a jeho okolia – jednotlivé zložky prostredia sú podrobnejšie popísané a hodnotené v dokumentácii Miestneho územného systému ekologickej stability k.ú. Malý Báb.
1.1. HORNINOVÉ PROSTREDIE A RELIÉF
Podľa regionálneho geologického členenia SR (Vass a kol. 1988) leží katastrálne územie Malý Báb do oblasti Vnútrohorské panvy a kotliny, podoblasti Podunajská panva, okrsku Trnavsko-dubnická panva, podokrsku Rišňovská priehlbina.
Na geologickej stavbe územia sa podieľajú dve hlavné stratigrafické jednotky – základom sú neogénne sedimenty budujúce podložie, v nadloží sú v celom území vyvinuté kvartérne sedimenty.
Najvrchnejšiu vrstvu neogénnych sedimentov tvoria usadeniny dáku – volkovské súvrstvie. Na povrch v území a jeho okolí vychádzajú len na strmších západne až severne orientovaných stráňach pahorkatiny v okolí Bábskeho lesa. Tvorené sú sladkovodnými limnickými sedimentmi v piesčitom vývoji (hrubé
štrkové a piesčité komplexy) alebo v ílovitom vývoji (monotónne striedanie sivozelených a sivých piesčitých ílov až aleuritov s polohami pieskov).
Z kvartérnych sedimentov sa v území nachádzajú nasledovné typy:
- fluviálne sedimenty (hliny, piesky a íly nivy) – mapované sú na nive Bábskeho potoka
- deluvio-fluviálne sedimenty (splachové hliny) – mapované sú v niektorých úvalinách a úvalinovitých dolinách
- deluviálne sedimenty (piesčité hlin až hlinité piesky) – mapované sú v centrálnej časti územia severne od údolia Bábskeho potoka
- eolické sedimenty - prachovité až piesčité spraše – tvoria dominantný typ substrátu v južnej časti územia
- eolicko-deluviálne sedimenty - sprašové hliny – mapované sú v severnej časti územia.
Podľa inžinierskogeologickej klasifikácie Matulu a kol. (1969) patrí posudzované územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských nížin (Podunajská nížina). Na základe STN 73 0036 leží širšie územie na hranici seizmickej oblasti 4-5o MSK-64.
Podľa geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, Lukniš in Atlas SSR 1980) patrí posudzované územie do geomorfologickej provincie Panónska panva, subprovincie Západopanónska panva, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina, oddielu Nitrianska pahorkatina a pododdielu Zálužianska pahorkatina.
Reliéf oblasti Zálužianskej pahorkatiny v okolí obce Báb je tvorený hladko modelovanými miernymi až stredne strmými svahmi členenými plytkými periglaciálnymi úvalinami. Nadmorská výška chrbtov pahorkatiny sa pohybuje v rozpätí 160-210 m, pričom najvyšší bod katastrálneho územia (chrbát v lokalite Stará hora) dosahuje 211 m. Výraznejšie údolia vytvoril len Bábsky potok, ktorý je zahĺbený vzhľadom k okolitým chrbtom o 30-50 m a jeho údolie je široké 100-150 m, ojedinelo viac (pod vodnou nádržou). Miesto, kde opúšťa potok kataster, je zároveň najnižším v území (131 m.n.m.).
V rámci dokumentácie MÚSES bola ako podklad pre hodnotenie eróznych procesov hodnotená sklonitosť reliéfu. Ostatné morfometrické parametre (napr. horizontálna a vertikálna krivosť reliéfu) boli hodnotené v predchádzajúcich častiach projektu (Účelové mapy výškopisu).
Sklonitosť reliéfu je vyjadrovaná tzv. izoklínami – izočiarami rovnakého sklonu reliéfu v smere spádových kriviek. Ide o najvýznamnejší morfometrický parameter, ktorý je podmieňujúci pre vznik a intenzitu Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb svahových procesov, ale určuje aj využiteľnosť územia z hľadiska pôdohospodárstva. Sklonitosť sme vyjadrili v intervaloch 0-0,50, 0,5-1o, 1-3o, 3-7o, 7-12o, 12-17o a 17-25o.
V k.ú. Malý Báb dosahuje sklonitosť pahorkatinných svahov kategórie 3-7o
a 7-12o, avšak na severne orientovaných svahoch s výstupmi neogénneho podložia dosahuje sklonitosť kategóriu 12-17o, miestami aj nad 17o
. Typickým prvkom územia sú plošiny s minimálnou sklonitosťou (rozsiahle územia so sklonitosťou do 3o). Sklonitosť údolia Bábskeho potoka a širších dien úvalín je do 1o
.
1.2. OVZDUŠIE A VODSTVO
Klíma
Celkovú charakteristiku klímy, najmä z hľadiska teplotných a zrážkových pomerov s prihliadnutím na vlahovú bilanciu a slnečný svit vyjadrujú tzv. klimatické oblasti (Konček in Atlas SSR 1980, Atlas krajiny SR, 2002). Katastrálne územie Malý Báb patrí do teplej, mierne suchej klimatickej oblasti - charakterizované je teplou nížinnou klímou s dlhým teplým a suchým letom, krátkou, mierne teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi krátkym trvaním snehovej pokrývky.
Priemerné ročné teploty sa v území pohybujú v rozpätí 8,5-10 oC (priemerné teploty júla sú 18 až 20 oC a januára -1,5 až -3 oC), priemerná teplota vegetačného obdobia sa pohybuje v rozpätí 16,0-17,0 oC.
Priemerný ročný úhrn zrážok je 550-600 mm, vo vegetačnom období je to 300-350 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj - august, najmenej v mesiacoch január - marec. Oblasť je zrážkovo vysoko deficitná (nedostatok vlahy v celom vegetačnom období, deficit 200-280 mm), celkový zrážkový deficit v priebehu roka je 80-150 mm.
Prevládajúcou zložkou vetra takmer vo všetkých ročných obdobiach je v oblasti Nitry severozápadný vietor, ktorého podiel predstavuje celoročne cca 20 % pozorovaní. Ďalšími častými smermi vetrov sú V a SV, naopak najmenej časté sú J a JZ vetry. Bezvetrie sa vyskytuje priemerne v 14 % meraní, najsilnejšie
vetry sú S a SZ smery, naopak najslabšie vetry sú SV, JZ a J smery.
Povrchové vody
Katastrálne územie Malý Báb patrí do povodia dolného Váhu (číslo hydrologického poradia 4-21-10), čiastkového povodia vodného toku Jarčie.
Jarčie je ľavostranným prítokom Váhu, do ktorého zaúsťuje pod VN Kráľová. Na väčšine toku je upravený, ohrádzovaný. Jarčie odvodňuje časť Nitrianskej pahorkatiny, je tokom III. rádu, má dĺžku 26,4 km, plochu povodia 116,2 km2. Väčším prítokom je Bábsky potok, na ktorom je vybudovaná VN Báb.
Priamo k.ú. Malý Báb preteká jeden vodný tok – Bábsky potok. Je to tok IV. rádu s celkovou dĺžkou 14,7 km a plochou povodia 42,7 km2. Je to malý vodný tok s priemerným prietokom len 70 l.s-1 (ústie do toku Jarčie).
Z hľadiska odtokového režimu patrí Bábsky potok do dažďovo-snehového režimu odtoku s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až marci (najvyššie prietoky koncom februára a začiatkom marca), s najnižšími prietokmi v septembri, s výrazným podružným maximom v druhej polovici
novembra až začiatkom decembra, s nízkymi stavmi od polovice júla do konca septembra. Pre širšiu oblasť je typický nízky koeficient odtoku (len 0,1) a špecifický odtok z územia (1-3 l.s-1.km-2).
V k.ú. Malý Báb je vybudovaná malá vodná nádrž VN Báb na Bábskom potoku s celkovým zásobným objemom 600 tis. m3 a plochou cca 18 ha. Ide o závlahovú vodnú nádrž.
Podzemné vody
Katastrálne územie Malý Báb patrí podľa hydrogeologickej rajonizácie územia Slovenska (Šuba a kol. 1989) do hydrogeologického rajónu NQ 071 (Neogén Nitrianskej pahorkatiny). Ide o región z GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN Nitra hydrogeologického hľadiska málo významný. V pahorkatine sa podzemné vody s voľnou hladinou vyskytujú v dolinách potokov, prípadne v nadložných kvartérnych a priepustných neogénnych horizontoch.
Celkovo sú sedimenty Nitrianskej pahorkatiny hydrogeologicky nepriaznivé, nepriepustné, s výskytom zvodnených vrstiev pieskov až štrkov s artézskymi vodami prevažne s negatívnou hladinou (0,5 až 1 m pod terénom). Výdatnosť týchto vrtov je lokálna, nepresahuje 2-4 l.s -1 (najčastejšie je v rozpätí 0,1 - 1 l.s -1). Výskyt kolektorov je nerovnomerný, závisí od miestnych stratigrafických podmienok. Podľa režimu patria podzemné vody celej oblasti do prvého výškového stupňa (do 450-600 m n.m.), s najvyššími stavmi hladiny podzemných vôd a výdatnosťami prameňov koncom marca a začiatkom apríla, minimálnymi stavmi v septembri až novembri.
V rámci posudzovaného územia sa nenachádzajú vodné zdroje – artézske studne využívané na zásobovanie obce a jej miestnych častí vodou sú situované v k.ú. Veľký Báb.
1.3. PÔDY
Charakteristika aktualizovaných BPEJ
Vlastnosti a kvalita poľnohospodárskych pôd sú pre potreby projektu pozemkových úprav vyhodnocované pomocou aktualizovaných bonitovaných pôdnoekologických jednotiek BPEJ (Džatko a kol. 1976, Linkeš a kol. 1996), ktoré sú zároveň podkladom pre vyhodnotenie ceny poľnohospodárskej pôdy a pozemkov.
Ochranu poľnohospodárskej pôdy v SR ustanovuje Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004. Podľa § 12, ods. 2 zákona je pri nepoľnohospodárskom využití potrebné chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny.
Plošné rozšírenie hlavných pôdnych jednotiek v rámci katastra a obvodu pozemkových úprav Malý Báb podľa aktualizácie BPEJ realizovanej v úvodnej etape projektu pozemkových úprav je uvedené v tabuľke č. 1, v prehľadnej mape č. 2 je znázornený priestorový výskyt aktualizovaných jednotiek BPEJ.
Najviac zastúpeným pôdnym subtypom v rámci poľnohospodárskej pôdy v obvode PPÚ Malý Báb sú podľa mapovania BPEJ jednoznačne černozeme erodované až regozeme, ktoré zaberajú až 52,1 % územia obvodu PPÚ (455,3 ha). Nasledujú černozeme hnedozemné na sprašiach (18,5 % - 161,8 ha) a černozeme
modálne na sprašiach (15,0 % - 130,8 ha),. Ostatné pôdy sú zastúpené podstatne menej – ide o čiernice glejové (spolu 3,7 % - 32,2 ha) a ľahké černozeme (0,9 % - 7,7 ha). Nepoľnohospodárska pôda je mapovaná celkovo na 9,8 % obvodu PPÚ (8538 ha), pričom sem patria lesné pôdy, vodné plochy a ostatné plochy (zastavané plochy, štátne cesty). Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb
Tabuľka č. 1 – Rozšírenie bonitovaných pôdnoekologických jednotiek v k.ú. Malý Báb
| 7-m. kód BPEJ | Charakteristika pôdy | Trieda kvality |
Ha | % územia |
| 0026002 | čiernice glejové,hlboké,stredne ťažké (hlinité) | 3 | 25,46 | 2,9 |
| 0027003 | čiernice glejové, hlboké, ťažké (ílovito-hlinité) | 5 | 6,76 | 0,8 |
| 0037002 | černozeme modálne karbonátové na sprašiach, hlboké, stredne ťažké (hlinité) | 2 | 130,82 | 15,0 |
| 0038202, 0038402 |
regozeme a černozeme erodované v komplexoch na sprašiach, prevládajú regozeme. Hlboké, stredne ťažké (hlinité) |
5 | 455,31 | 52,1 |
| 0039002, 0039005 |
černozeme modálne a černozeme hnedozemné na sprašiach, hlboké, stredne ťažké (piesočnato-hlinité až hlinité) | 2 | 161,81 | 18,5 |
| 0040001 | černozeme modálne a černozeme hnedozemné na piesočnatých substrátoch, vysýchavé, hlboké, ľahké (hlinito-piesočnaté) | 6 | 7,71 | 0,9 |
| L | lesné pôdy | 0 | 49,73 | 5,7 |
| V | vodné plochy | 0 | 20,19 | 2,3 |
| O | zastavané plochy | 0 | 15,86 | 1,8 |
| Spolu | 873,64 | 100,00 |
Súhrnné hodnotenie vlastností pôd na základe pôdneho prieskumu
Počas prieskumných prác v rámci spracovania dokumentácie MÚSES pre k.ú. Malý Báb bol realizovaný doplňujúci pôdny prieskum (november – december 2006). Celkovo bolo na ploche obvodu PPÚ ha vyvŕtaných 200 sond (priemerne 1 sonda na 3,9 ha poľnohospodárskej pôdy) a odobratých 39 vzoriek pôdy. Hodnotené boli základné pedologické charakteristiky (pôdny subtyp, zrnitosť pôdy, hĺbka pôdneho profilu, obsah skeletu), osobitne boli analyzované pôdne vzorky (zrnitostné zloženie, obsah organického uhlíka a výpočet množstva humusu (Katedra pedológie a geológie FAPZ SPÚ Nitra).
Podrobné výsledky pedologického prieskumu sú uvedené v dokumentácii MÚSES, v ďalšom texte uvádzame súhrnné hodnotenie kvality pôd v rámci obvodu PPÚ Malý Báb, ktoré je dôležité najmä pre poznanie relatívnej kvality pôdy v území a ktoré by malo byť zohľadňované v ďalších etapách projektu (vyčleňovanie nových pozemkov). Základné pôdne jednotky územia sú znázornené v prehľadnej mape č. 3.
Pôvodný pôdny kryt v posudzovanom území bol relatívne homogénny, s dominanciou pôd černozemného typu a menším zastúpením hnedozemí a čiernic. V súčasnosti však už je potrebné pomerne veľkú časť
pôvodných černozemí klasifikovať ako regozeme, čo je pravdepodobne dôsledkom niekoľko desaťročia trvajúceho intenzívneho poľnohospodárskeho využívania (a vyvolanej intenzívnej erózie).
Celkovo najviac zastúpeným pôdnym typom v území sú černozeme (ČM). Černozem je pôdnym typom substrátovo-klimaticky podmieneným - vyskytuje sa na karbonátových sprašiach, pieskoch a slieňoch v teplej klimatickej oblasti, kde sa ešte neprejavuje proces iluviácie pôd. Typická je veľkou hrúbkou humusového horizontu i celkového pôdneho profilu. Černozeme zaberajú spolu až 584 ha (61 % výmery k.ú.).
V rámci posudzovaného územia je černozem rozšírená v nasledovných subtypoch:
- černozeme hnedozemné na sprašiach – ide o stredne hlboké až hlboké, hlinité až piesočnato hlinité, bezskeletnaté pôdy, ktoré pokrývali pôvodne väčšinu územia. V súčasnosti zaberajú cca 240 ha, a to najmä v území južne od obce na rozsiahlych plošinách. Hrúbka pôdneho profilu vo väčšine prípadovvšak už nedosahuje ani 60 cm. Na cca 46 ha (dná údolí) sa vyskytuje akumulovaná forma černozemí.
- černozeme erodované na sprašiach – stredne hlboké pôdy obdobných vlastností, avšak s hrúbkou pôdneho profilu 40-50 cm. Vyskytujú sa na miernych až stredne strmých svahoch v rôznych častiach katastra, najmä však v západnej a severnej časti. Celkovo zaberajú až 293 ha. GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN Nitra
- černozeme čiernicové a ČM pseudoglejové – okrajový výskyt v niektorých údoliach – najmä v údolí Bábskeho potoka nad obcou (spolu zaberajú len 7 ha).
Druhým najrozšírenejším pôdnym typom v území sú regozeme (RM). Sú to pôdy na nespevnených silikátových až karbonátových sedimentoch s výnimkou recentných alúvií, s ochrickým A – horizontom bez ďalších diagnostických horizontov. Typické sú plytkým až stredne hlbokým profilom, zväčša sú
prachovité, bezskeletnaté až málo skeletnaté. V území vznikli eróziou pôvodných černozemí na veľkých plochách stredne strmých a strmších svahov pahorkatiny v rôznych častiach katastra. Ako regozeme sme klasifikovali aj lesné pôdy na svahoch južne od obce. Regozeme zaberajú v k.ú. Malý Báb celkovo 169 ha
(17,6 % výmery).
Na strmom svahu pahorkatiny jv. od obce s vystupujúcim neogénnym podložím sa vyskytujú hnedozeme (HM). Sú to pôdy teplej a mierne suchej až mierne vlhkej klimatickej oblasti. Typické sú zreteľné znaky iluviácie v podpovrchovom B-horizonte. Pôdy majú tenší humusový horizont ochrického až melanického
typu a hrubší luvický podpovrchový horizont. V území sa nachádzajú len na výmere 8,3 ha (0,9 %), a to najmä ako hnedozeme erodované (stredne hlboké málo skeletnaté pôdy), menej ako hnedozeme modálne (hlboké pôdy).
V údolí Bábskeho potoka pod obcou a pod vodnou nádržou sme dokumentovali výskyt glejových pôd. Gleje (GL) sú pôdnym typom s vyvinutým glejovým redukčným G - horizontom (do hĺbky 50 cm) pod ochrickým humusovým horizontom. Vznikli ako dôsledok dlhodobého ovplyvňovania pôdneho profilu vysokou hladinou podzemnej vody. Okrem údolí môžu byť viazané aj na trvalo zamokrované plochy. Celkovo zaberajú výmeru 21,0 ha (2,2 %).
Na malej ploche sa v území vyskytujú čiernice (CA). Sú to pôdy vytvorené na fluviálnych sedimentoch, recentne však bez trvalého vplyvu hydromorfných procesov (záplavy, trvalé podmáčanie). Sezónne môžu byť ovplyvnené vyššou hladinou podzemných vôd. Čiernice sú charakteristické hlbokým a kvalitným humusovým horizontom molického typu. Prevažne sa viažu sa na teplú klimatickú oblasť, suchú až mierne suchú. Čiernice glejové sa vyskytujú na nive Bábskeho potoka pod VN Báb, zaberajú spolu 6,2 ha (0,6 % výmery k.ú.).
Vzhľadom k intenzívnemu poľnohospodárskemu využívaniu a vysokému podielu trvalých kultúr je v k.ú. Malý Báb veľké zastúpenie človekom pretvorených kultúrnych pôd - kultizemí (KT). Sú to pôdy na prirodzených substrátoch, ale s úplne pozmenenými vlastnosťami (prevažne kultiváciou počas poľnohospodárskeho využívania). Patria sem pôdy záhrad, vinohradov, ovocných sadov a podobne - v posudzovanom území sa viažu na záhrady v intraviláne obce a vinohrady a sady na svahoch pahorkatiny.
Celkovo sme kultizeme vymedzili na 81,6 ha (8,5 % k.ú.).
Približne 90 ha zaberajú v k.ú. Malý Báb nevyvinuté a neplodné pôdy – antrozeme, neplodné pôdy a a vodné plochy.
- nevyvinuté a neplodné pôdy (NV) – sú to lokality neplodných plôch (eróznych rýh a zárezov), medzí, pozemkov účelových a štátnych ciest. Nachádzajú sa na malých plochách v rôznych častiach územia, celkovo zaberajú 26,4 ha (2,8 %).
- antrozeme (AN) - človekom vytvorené umelé pôdy na nepôvodných substrátoch. V posudzovanom území sem patria zastavané plochy a dvory v intraviláne obce a nepôvodné substráty (skládky odpadov). Antrozeme zaberajú až 41,2 ha (4,3 % územia).
- vodné toky a plochy – vodná nádrž Báb a Bábsky potok – spolu zaberajú 21,1 ha (2,2 % územia). Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb
1.4. BIOTA – VEGETÁCIA A ŽIVOČÍŠSTVO
Biogeografické začlenenie územia a rekonštruovaná prirodzená vegetácia
Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, in Atlas SSR 1980) patrí širšie záujmové územie do oblasti panónskej flóry, fytogeografického okresu Podunajská nížina. Toto začlenenie znamená, že v druhovom zložení vegetácie i živočíšstva prevládajú teplo- a suchomilné druhy, väčšinou panónskeho pôvodu.
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia katastrálneho územia Malý Báb je tvorená viacerými jednotkami – priamo v katastrálnom území boli mapované ako dominantná jednotka dubovo-hrabové lesy panónske, na nivách vodných tokov lužné lesy nížinné. V horných častiach svahov a chrbtových polohách boli mapované dubovo-cerové lesy a dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske.
- Lužné lesy nížinné (U) predstavujú vlhkomilné a mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené jaseň štíhly, dub letný, brest hrabolistý, javor poľný, čremcha strapcovitá a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý, zob vtáčí, bršlen európsky, hloh. Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý. Jednotka bola mapovaná na nivách vodných tokov územia, vrátane Bábskeho potoka.
- Dubovo-hrabové lesy panónske (Cr). Spoločenstvá dubovo-hrabových lesov v najteplejších oblastiachSlovenska alebo v teplejších kotlinách a dolinách, kde má klíma zvýšenú kontinentalitu. V stromovom poschodí dominuje dub letný, častý je dub sivastý, javor poľný, javor mliečny, trvalo sa vyskytuje aj javor tatársky. Bežné sú bresty, lipa malolistá, hrab obyčajný, jaseň štíhly a jaseň úzkolistý. Krovinné poschodie je dobre vyvinuté. Dominantná jednotka, rozšírená vo všetkých častiach územia.
- Dubovo-cerové lesy (Qc) – do tejto jednotky sú zaradené xerotermofilné dubové lesy na alkalických podložiach. Pôdy sú sezónne vysychavé, ťažké, mierne kyslé až kyslé. Dominantou v týchto porastoch je dub cerový, ďalej sa vyskytujú dub žltkastý, dub sivozelený, niekedy aj dub zimný, dub letný a javor poľný. Krovinné poschodie býva pomerne bohaté, tvorené najmä druhmi zob vtáčí, drieň obyčajný, svíb krvavý, slivka trnková, ruža galská, rešetliak prečisťujúci, hloh obyčajný. Väčšina týchto lesov bola premenená na polia s náročnejšími kultúrami, vinice a sady. Jednotka bola v území mapovaná v horných
častiach svahov a na chrbtoch vo väčších i menších ostrovčekoch. - Dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske (AQ) - vyvíjajú sa na černozemiach, na prechode hnedozemí k černozemiam a na hnedozemiach na spraši. Floristicky sú bohaté so submediteránnymi druhmi a druhmi lesostepného charakteru. Prevládajú dub sivozelený a dub jadranský, častý je dub cer. Z ďalších drevín sa vyskytujú dub mnohoplodý, dub letný, brest menší, javor poľný. V krovinnom poschodí sú to druhy rodu ruža, vtáčí zob, trnka obyčajná, rešetliak prečisťujúci, drieň, zemolez obyčajný a kalina obyčajná. V území sa jednotka vyskytuje vo viacerých ostrovčekoch najmä v teplých polohách v horných častiach svahov a na chrbtoch.
Reálna vegetácia
Reálna vegetácia katastrálneho územia je výrazne odlišná od pôvodnej, rekonštruovanej. Katastrálne územie v súčasnosti predstavuje veľmi intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu, pričom prevažuje veľkobloková orná pôda. Terénny prieskum katastrálneho územia bol vykonaný v mesiacoch apríl – jún
2007. V ďalšom texte podávame charakteristiku vegetácie hlavných typov biotopov, vyskytujúcich sa v území.
Brehové porasty vodných tokov sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V území sa vyskytujú sa na nive Bábskeho potoka, ktorý má koryto takmer na celej dĺžke upravené, resp, skanalizované. Drevinné brehové porasty sú väčšinou slabšie vyvinuté, aj keď sa na niektorých úsekoch vyskytujú zapojené porasty. Väčšinu zapojených porastov možno klasifikovať ako fragmenty lužných lesov, patriace do biotopu európskeho významu 91E0 Lužné vŕbovo- topoľové a jelšové lesy (podľa národnej klasifikácie Ls1.1 a Ls1.3). V stromovom poschodí sú tu časté vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN Nitra (Salix fragilis) a ich kríženec Salix x rubens. Primiešané bývajú topoľ čierny (Populus nigra) a topoľ sivý (Populus x canescens). V krovinnom poschodí sú časté baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina agg.) a chmeľ obyčajný (Humulus lupulus). V bylinnom poschodí sa najviac uplatňujú pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), lipkavec obyčajný (Galium aparine), kuklík mestský (Geum urbanum), trsť obyčajná (Phragmites australis). Do týchto porastov prenikajú aj nepôvodné, invázne druhy, ako napr. astra novobelgická (Aster novi-belgii agg.). Miestami sú brehové porasty vodných tokov nahradené porastami ovocných drevín.
Lesné porasty sa v území nachádzajú najmä na strmších svahoch na svahu terasy Bábskeho potoka. Sú silne zmenené, prakticky ide o agátové porasty. Sú charakteristické dominanciou agáta bieleho (Robinia pseudacacia) v stromovom i krovinnom poschodí. V oboch poschodiach sa vyskytuje aj ďalší nepôvodný druh pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Z krovín je najčastejšia baza čierna (Sambucus nigra), primiešaný býva bršlen európsky (Euonymus europaea). V bylinnom poschodí sú časté druhy Anthriscus cerefolium, Ballota nigra, Galium aparine, Geum urbanum, Chelidonium majus, Urtica dioica, Viola odorata. Vyskytujú sa aj druhy, predstavujúce zvyšky bylinného poschodia pôvodného lesa ako Polygonatum latifolium, Pulmonaria officinalis, Ficaria bulbifera, Brachypodium sylvaticum. Pozornosť si zaslúži aj výskyt klokoča perovitého (Staphyllea pinnata) v poraste č. 24.
Plošné porasty drevín väčšinou redstavujú pokročilé štádiá zarastania opustených plôch, druhové zloženie najmä drevinných poschodí býva pomerne pestré. V stromovom poschodí sa v týchto porastoch uplatňujú najmä agát biely (Robinia pseudacacia), slivka uľatoplodá (Prunus insititia), menej orech kráľovský (Juglans regia) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Z krovín sú to baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina agg.) a chmeľ obyčajný (Humulus lupulus). V bylinnom poschodí sú časté Ballota nigra, Bromus sterilis, Galium aparine, kuklík mestský (Geum urbanum), Lamium purpureum a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).
Remízky a skupinky drevín - v území sa vyskytujú ako plošne malé zapojené porasty drevín. V stromovom poschodí prevláda agát biely (Robinia pseudacacia), v krovinnom baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnom poschodí sú časté druhy stoklas jalový (Bromus sterilis) a lipkavec obyčajný (Galium
aparine).
Medze sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V záujmovom území ich môžeme rozdeliť na tri skupiny: agátové medze, medze ovocných drevín a krovinaté medze. Agátové medze sú typické dominanciou agáta bieleho (Robinia pseudacacia), v stromovom poschodí sa pomerne často uplatňuje aj orech kráľovský (Juglans regia). V krovinnom poschodí je popri agáte častá aj baza čierna (Sambucus nigra) a ruža šípová (Rosa canina agg.). Pomerne často sa vyskytuje aj slivka trnková (Prunus spinosa), pre bylinné poschodie sú typické druhy balota čierna (Ballota nigra), stoklas jalový (Bromus sterilis), vesnovka obyčajná (Cardaria draba), bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), lipkavec obyčajný (Galium aparine) a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). V medziach ovocných drevín dominujú slivka guľatoplodá (Prunus insititia), čerešňa vtáčia (Cerasus avium) alebo orech kráľovský (Juglans regia). V krovinnom poschodí je často prítomná ruža šípová (Rosa canina agg.), v bylinnom poschodí sú časté vesnovka
obyčajná (Cardaria draba), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia) a bolehlav škvrnitý (Conium maculatum). Krovinaté medze nemajú vyvinuté stromové poschodie a pokryvnosť krovinného poschodia je tiež zvyčajne nižšia. Z krov sú najčastejšie ruža šípová (Rosa canina agg.), baza čierna (Sambucus nigra) a slivka trnková (Prunus spinosa). Pre bylinné poschodie sú typické druhy predošlej jednotky. Ak má porast drevín nižšiu pokryvnosť, možno občas v medziach nájsť zvyšky pôvodných teplomilných porastov na sprašiach. Na medze sa viaže aj výskyt niektorých segetálnych druhov ako napr. Adonis aestivalis, Consolida regalis, Lithospermum arvense, vzácne aj Chamaepitys chia.
Panónske travinno-bylinné porasty na spraši sa v území zachovali iba fragmentárne v niektorých medziach, opustených sadoch a pasienkoch. Typickými druhmi sú Acosta rhenana, Colymbada scabiosa Agrimonia eupatoria, Cynoglossum officinale, Filipendula vulgaris, Galium verum, Peucedanum cervaria,
Salvia nemorosa, Securigera varia, Stachys recta. Z ohrozených alebo vzácnejších druhov, ktoré boli na týchto stanovištiach v území zistené, treba spomenúť hlaváčik jarný (Adonis vernalis), Dianthus collinus subsp. collinus, Chamaecytisus austriacus, Seseli pallasii. Ide o európsky významný typ biotopu 6250. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb
Mokrade predstavujú významný, ale málo rozšírený typ biotopov záujmového územia. Nachádzajú sa výlučne na nive Bábskeho potoka, najmä na okrajoch vodnej nádrže a poniže nej. Trstiny vytvárajú rozsiahle, druhovo chudobné porasty s dominanciou trste obyčajnej (Phragmites australis), popri tejto dominante sa v porastoch hojnejšie vyskytujú aj pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) a lipkavec obyčajný (Galium aparine). Pri vtoku Bábskeho potoka do vodnej nádrže je vyvinuté bylinné spoločenstvo s dominanciou druhov Rumex hydrolapathum, Alopecurus aequalisa Ranunculus sceleratus; vyskytujú sa aj Lycopus europaeus, Ranunculus repens, Symphytum officinale, Sium latifolium, Glyceria maxima, Lythrum salicaria a ohrozený druh Scrophularia umbrosa.
Živočíšstvo – charakteristika fauny stavovcov
Zo zoogeografického hľadiska patrí k.ú. Malý Báb do eurosibírskej podoblasti palearktickej oblasti,provincie stepí a lesostepí (panónsky úsek). Vyskytujú sa tu mnohé teplomilné druhy, ktoré sa sem rozšírili z refúgií treťohornej fauny ležiacich na území mediteránnej podoblasti (najmä ponticko-mediteránne sekundárne centrum). Typickými predstaviteľmi fauny v predmetnom území sú stepné druhy ako napríklad škrečok poľný (Cricetus cricetus) a sekundárne rozšírené druhy provincie listnatých lesov. Vyskytujú sa tu zástupcovia viacerých faunistických prvkov (pontických, pontomediteránnych a ďalších).
Pre potreby projektu pozemkových úprav bol v mesiacoch apríl – máj 2007 v k.ú. obce Malý Báb realizovaný prieskum vybraných tried stavovcov (vertebrata), a to obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Hodnotených bolo celkovo 5 lokalít, resp. prevládajúcich typov biotopov – VN Báb, Urbársky les nad VN, Bábsky potok, vinice, sady a záhrady a agrocenózy.
V území bolo celkovo zistených 112 druhov stavovcov (okrem rýb), z ktorých najpočetnejšími sú vtáky (78 druhov, 69,4%), a to najmä zástupcovia radu vrabcotvaré (Passeriformes) so 49 druhmi (62,8%). Ostatné rady boli zastúpené 1 až 4 druhmi. Z cicavcov bolo zaznamenaných 27 druhov (24,1%). Najpočetnejšími boli zástupcovia radu myšotvarých (Rodentia, 10 druhov, 37%). Ďalších 5 radov bolo zastúpených 1 až 6 druhmi. Z obojživelníkov (Amphibia) bolo zistených 5 druhov (4,5%) a z plazov (Reptilia) 2 druhy (1,8%). Nakoľko VN Báb patrí k intenzívne využívaným a pravidelne zarybňovaným rybárskym revírom, ichtyofauna v lokalite nebola vyhodnocovaná.
K pravidelne až často sa vyskytujúcim druhom zisteným na skúmanom území na 4 až 5 lokalitách patrilo 5 spécií (4,5%), a to: bažant poľovný (Phasianus colchicus), ďateľ veľký (Dendrocopos major), drozd čierny (Turdus merula), sýkorka bielolíca (Parus major) a škorec lesklý (Sturnus vulgaris). Nehojne (na 2 až 3 lokalitách ) sa vyskytovalo 52 druhov (46,4%) a vzácne (len na 1 lokalite) 55 druhov (49,1%). Vysoký počet druhov so vzácnym výskytom súvisí najmä s ich silnou viazanosťou len na určitý typ biotopu (napr. stojaté vody, polia a podobne).
Pestré zloženie a zastúpenie lesných, poľných ako i vodných biotopov v predmetnom území sa odrazilo i na celkovom zložení stavovcov. Početne sú tu zastúpené tak lesné (51 druhov), poľné (30 druhov) ako aj vodné (22 druhov) druhy stavovcov. Synantropných druhov, t.j. druhov viazaných na ľudské sídla bolo 9.
1.5. KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA (VYUŽITIE ÚZEMIA) A JEJ VÝVOJ
Krajinná štruktúra – SKŠ (súčasná, druhotná krajinná štruktúra, využitie zeme) je tvorená súborom prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umelé prvky krajiny. Základné prvky SKŠ tvorí lesná vegetácia, nelesná drevinová vegetácia, trvalé trávne porasty, orná
pôda a trvalé poľnohospodárske kultúry, vodné toky a plochy, sídelné a technické prvky (antropogénne prvky).
Vývoj krajinnej štruktúry je možné hodnotiť na základe porovnania máp krajinnej štruktúry z rôznych časových období. Pre potreby pozemkových úprav sú vhodné nasledovné porovnania: GEODÉZIA Bratislava a.s., REGIOPLÁN Nitra
- historická (pôvodná) krajinná štruktúra – zobrazenie stavu pred kolektivizáciou poľnohospodárstva (obdobie pred r. 1950, možné je použiť aj historické mapy z tzv. vojenského mapovania v 18. a 19. storočí),
- súčasná krajinná štruktúra – zobrazenie aktuálneho stavu (počas mapovania polohopisu pre projekt pozemkových úprav),
- navrhovaná krajinná štruktúra – zobrazenie stavu po realizácii návrhov projektu pozemkových úprav (je predmetom návrhovej časti dokumentácie).
Pôvodnú krajinnú štruktúru pre k.ú. Malý Báb sme vyhodnotili na základe dvoch podkladov z Katastra nehnuteľností – mapy určeného operátu (UO) a katastrálnej mapy (stav registra C-KN). Zobrazená je v účelovej mape 1a. Register C-KN predstavuje evidenčný stav parciel podľa registra C katastra nehnuteľností, ktorý je pre ocenenie pozemkov v rámci projektu pozemkových úprav väčšinou určujúci.
Parcely podľa mapy určeného operátu zobrazujú pôvodné vlastnícke vzťahy v území - rozdrobenosť územia z hľadiska jeho pôvodného vlastníctva. Pred kolektivizáciou bolo vlastníctvo určujúce aj z hľadiska užívania poľnohospodárskych pozemkov. Evidenčný stav druhov pozemkov v území obvodu PÚ podľa údajov Správy katastra je uvedený v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2 – Zastúpenie druhov pozemkov podľa evidencie katastra nehnuteľností – stav KN-C
| Územie obvodu PPÚ | Územie obvodu PPÚ | |
| Druh pozemku | Ha | % |
| lesná pôda | 40,06 | 4,6 |
| orná pôda | 724,48 | 82,9 |
| trvalé trávne porasty | 10,32 | 1,2 |
| záhrady, ovocné sady a vinohrady | 43,72 | 5,0 |
| zastavané plochy | 18,50 | 2,1 |
| vodné plochy | 29,07 | 3,3 |
| ostatné plochy | 7,51 | 0,9 |
| Spolu | 873,66 | 100,0 |
Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) katastrálneho územia Malý Báb bola hodnotená na základe aktuálnych podkladov (ortofotomapa, účelové polohopisné zameranie územia obvodu PPÚ) a terénneho prieskumu v mesiacoch apríl –jún 2007 (aktualizácia v priebehu r. 2008). Znázornená je v účelovej mape č. 1b, kde sú uvedené nasledovné kategórie SKŠ:
- Poľnohospodárska pôda: orná pôda (veľkoblokové polia, malobloková orná pôda), trvalé trávneporasty (lúky a pasienky, lúčne a pasienkové úhory, úhory s drevinami), trvalé kultúry (záhrady a sady v intraviláne obce, ovocné sady, vinohrady veľkoblokové a maloblokové)
- Lesné pozemky: hospodárske lesy, biele plochy (určené na delimitáciu do LPF), ostatné plochy v rámci LPF
- Vodné plochy a toky: upravené toky, brehové porasty
- Zastavané plochy a nádvoria, sídelné prvky: dopravné prvky (štátne cesty, účelové cesty spevnené, účelové cesty nespevnené) technické a poľnohospodárske objekty a areály, areály bývania a vybavenosti, ruderálne plochy
- Pozemky účelovej zelene v krajine: lesíky a remízky, skupinky drevín, mokrade zarastajúce drevinami, medze a líniová drevinná vegetácia, aleje
- Pozemky verejnej zelene: park, plochy verejnej zelene, cintorín.
Plošné vyhodnotenie súčasného zastúpenia jednotlivých kategórií SKŠ pre posudzované územie je uvedené v tabuľke č. 3. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia – Malý Báb
Tabuľka č. 3 – Súčasná krajinná štruktúra územia
| Katastrálne územie | Územie obvodu PPÚ | |||
| Kategória SKŠ | Ha | % | Ha | % |
| lesné porasty | 42,34 | 4,4 | 42,34 | 4,8 |
| orná pôda | 717,15 | 74,8 | 701,35 | 80,3 |
| trvalé trávne porasty a bylinné úhory | 7,08 | 0,7 | 4,37 | 0,5 |
| záhrady, ovocné sady a vinohrady | 74,29 | 7,8 | 41,44 | 4,7 |
| zastavané plochy a areály | 40,61 | 4,2 | 11,39 | 1,3 |
| vodné plochy a toky | 24,67 | 2,6 | 23,31 | 2,7 |
| ostatné plochy vrátane mimolesnej drev. vegetácie | 52,27 | 5,5 | 49,46 | 5,7 |
| Spolu | 958,41 | 100,0 | 873,66 | 100,0 |
Poľnohospodárska pôda v k.ú. Malý Báb zaberá 83,3 % výmery (798,5 ha), v rámci obvodu PPÚ je podiel o málo vyšší (747,2 ha – 85,5 %). Poľnohospodársky využívané pozemky dominujú v celom území, pričom absolútne prevažuje orná pôda. Zastúpenie trvalých trávnych porastov je minimálne, viacej zastúpené sú trvalé kultúry (záhrady, sady a vinohrady).
Podľa evidenčného stavu pôdy (register KN-C) je zastúpenie poľnohospodárskej pôdy v rámci územia obvodu pozemkových úprav vyššie – evidenčná výmera poľnohospodárskej pôdy v obvode PPÚ je 778,5 ha (89,1 %) – oproti skutočnosti je evidenčne väčšie najmä zastúpenie ornej pôdy.
V rámci k.ú. Malý Báb sa vyskytuje niekoľko lesných porastov. Ich celková výmera je 42,3 ha (4,4 % výmery k.ú., 4,8 % výmery obvodu PPÚ). Evidenčná výmera lesných pozemkov na území obvodu PPÚ je mierne nižšia - 40,1 ha (4,6 % výmery). Všetky lesné pozemky patria organizačne do LHC Nitra, obhospodarované sú Lesmi SR, o.z. Palárikovo a Urbárskym spoločenstvom Báb. V k.ú. Malý Báb je zastúpenie vodných prvkov krajinnej štruktúry pomerne veľké vzhľadom k existencii vodnej nádrže. Celková výmera vodných plôch a tokov (vrátane brehov a brehových porastov) dosahuje v k.ú. 24,7 ha (2,6 % výmery), v rámci obvodu PPÚ je to 23,3 ha (2,7 %). Evidenčná výmera vodných plôch na území obvodu PPÚ je väčšia (29,1 ha – 3,3 % výmery obvodu PPÚ) – ako vodná plocha sú evidované aj mokrade nad VN Báb.
Medzi zastavané plochy v k.ú. Malý Báb patria cestné komunikácie, objekty poľnohospodárskej výroby a technické objekty, v intraviláne aj obytné objekty a objekty občianskej vybavenosti. Celková výmera astavaných plôch v k.ú. je 40,6 ha (4,2 % výmery), v obvode PPÚ je to len 11,4 ha (1,3 %). Evidenčná výmera zastavaných plôch v obvode PPÚ je vyššia - 18,5 ha (2,1 %).
Medzi ostatné plochy patria rôzne neplodné a nevyužívané plochy prírodného a antropogénneho pôvodu, zaradili sme sem aj nespevnené účelové cesty. Ich celková výmera dosahuje až 16,4 ha (1,7 % výmery k.ú., z čoho v obvode PPÚ je 14,5 ha (1,7 % výmery). Evidenčná výmera ostatných plôch v rámci obvodu PPÚ je nižšia – 7,5 ha (0,9 % výmery obvodu PPÚ).
Mimolesná drevinná vegetácia, resp. dlhodobo nevyužívané trvalé trávne porasty s vysokým podielom drevín zaberajú v rámci katastra 35,8 ha (3,7 % výmery), v obvode PPÚ je to 34,9 ha (4,0 % výmery), pričom evidenčne ide takmer výlučne o trvalé trávne porasty alebo ornú pôdu.
Navrhovaná krajinná štruktúra územia vychádza u posúdenia súčasného stavu prírodných javov a procesov v území a kvality životného prostredia (dokumentácia MÚSES), z konzultácií so zástupcami obce, hlavných užívateľov pozemkov a predstavenstva projektu pozemkových úprav v k.ú. Malý Báb. Podrobný návrh funkčného využívania územia je uvedený v kapitole 7 a vo forme alternatívneho plánu VZFUÚ (mapová príloha dokumentácie v mierke 1 : 5 000). Plán rozdeľuje územie na ucelené bloky so stanovením spôsobu ich využitia (v odôvodnených prípadoch vo viacerých alternatívach). Zjednodušená forma navrhovanej štruktúry územia (návrh evidencie pozemkov) je znázornená v účelovej mape 1c.
Z porovnania súčasnej a návrhovej krajinnej štruktúry v celom katastrálnom území Malý Báb (v rámci kapitoly 6.1. sú porovnávané zmeny len pre obvod PPÚ) vyplývajú nasledovné závery:
- výmera lesnej pôdy by sa mala vzhľadom k súčasnému stavu meniť len minimálne. V porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou (stav krajiny okolo r. 1830) ide však o výrazný úbytok (približne 170 ha).
- výmera poľnohospodárskej pôdy by sa mala vzhľadom k súčasnému stavu znížiť, a to o 14,6 ha.Navrhovaný je výrazný úbytok ornej pôdy (o 34,7 ha vzhľadom k súčasnému stavu) a naopak nárast trvalých kultúr (o 16,5 ha) a trvalých trávnych porastov (o 3,6 ha). Pri porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou by mala výmera poľnohospodárskej pôdy vzrásť o cca 23 ha, pričom v minulosti bolo podstatne väčšie zastúpenie trvalých trávnych porastov a naopak podstatne menšia výmera ornej pôdy.
- výmera ostatných druhov pozemkov (zastavané plochy, vodné plochy, ostatné plochy) by sa mala vzhľadom k súčasnému stavu zvýšiť o 14,7 ha. Vzrásť by mala najmä výmera ostatných plôch (existujúce a navrhované plochy ekostabilizačnej zelene, nespevnené účelové cesty), výmera vodných plôch by mala vzrásť menej a výmera a zastavaných plôch by sa mala znížiť. Pri porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou by mala výmera ostatných druhov pozemkov výrazne narásť prakticky vo všetkých kategóriách.
2. SÚČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLOČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ (SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ POMERY)
Hlavnými podkladmi pre charakteristiku sociálno-ekonomických pomerov územia a charakteristiky súčasného stavu verejných a spoločných zariadení a opatrení boli územnoplánovacia dokumentácia regiónu (ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – AUREX Bratislava 1998, aktualizácia 2004), Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja (SAŽP Nitra, 2003), Regionálny ÚSES okresu Nitra (Holý a kol. 1993), územný plán obce Báb (Borguľa, Cifra a kol. 2004-05), ako aj konzultácie na obecnom úrade a podklady poskytnuté obcou Báb. Využité boli aj vlastné poznatky o území, získané počas podrobného terénneho prieskumu a mapovania súčasnej krajinnej štruktúry.
Verejné zariadenia a opatrenia slúžia obyvateľom obce riešeného územia a patria sem zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, čistenie odpadových vôd, skládky tuhého komunálneho odpadu, prípadne ďalšie verejné zariadenia a opatrenia.
Spoločné zariadenia a opatrenia slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav a patria sem cestné komunikácie, protierózne opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia a ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.
V nasledujúcich kapitolách charakterizujeme súčasný stav verejných a spoločných zariadení a opatrení (v širšom zmysle sociálno-ekonomických pomerov územia) v nasledovnom členení:
- dopravné pomery
- vodohospodárske a hydromelioračné pomery
- protierózna ochrana
- poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (vrátane účelových poľnohospodárskych a lesohospodárskych zariadení)
- ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia (bývanie a vybavenosť obce, výrobné aktivity, technická infraštruktúra a odpadové hospodárstvo, na zariadenia na agroturistiku, cestový ruch a rekreáciu)
- ekológia a životné prostredie (ekologické opatrenia, ekologická stabilita)
Rozhodnutie o schválení RPS |
Vec
Schválenie registra pôvodného stavu v katastrálnom území MALÝ BÁB
Obvodný pozemkový úrad v Nitre (ďalej len „ObPÚ“), ako príslušný orgán v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“)
Schvaľuje
register pôvodného stavu v kat. území Malý Báb, obec Báb, okres Nitra, ktorého zhotoviteľom je GEODÉZIA Bratislava a.s., Pekná cesta 15, 834 04 Bratislava, prevádzka Nitra, so sídlom J. Vuruma 1, 949 01 Nitra.
Odôvodnenie:
Obvodný pozemkový úrad v Nitre (ďalej len „ObPÚ“) pod č. 2004/01072-PÚ zo dňa 09.12.2004 nariadil podľa § 7 zákona o pozemkových úpravách prípravné konanie pozemkových úprav v katastrálnom území Malý Báb z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona..
V priebehu prípravného konania prerokoval ObPÚ podmienky, dôvody pozemkových
úprav (ďalej len "PÚ"), obvod PÚ a vyňatie pozemkov z pozemkových úprav so Správou katastra Nitra; s Obecným úradom Báb; najväčším užívateľom poľnohospodárskych pozemkov FERTILAGRI TRADING SK, s.r.o.; Lesmi SR –OZ Palárikovo; Slovenským pozemkovým fondom, Regionálnym odborom Nitra a dospel k záveru, že uskutočnenie pozemkových úprav je opodstatnené.
ObPÚ vychádzajúc z uvedených zistení nariadil rozhodnutím č. č. 2005/00420-001-PÚ zo dňa 1.6.2005, podľa § zákona o pozemkových úpravách, pozemkové úpravy z dôvodov uvedených v § 2, ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Obvodom pozemkových úprav je katastrálne územie Malý Báb. Z obvodu pozemkových úprav boli vyňaté pozemky v zastavanom území obce a parcely č.710/2, 711/5 a 713/1, 1029/5, 1029/2, 1031/2, 1033/2, 1035/2, 1037/1, 1039/2,1041/2,1041/4, 1043/1, 1045/2,
1047/2 , 1051/2,1848/1, 1848/2, 1848/3, 1516/2 a 1862/1 v extraviláne.
Cieľom vypracovania úvodných podkladov bolo zostavenie registra pôvodného stavu. Účelom zostavenia RPS je získať v obvode projektu pozemkových úprav prehľad pozemkoch a vlastníckych vzťahoch k nim, ako aj oboznámiť jednotlivých účastníkov PÚ o stave, s čím vstupujú do projektu pozemkových úprav a následne vypracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Pri spracovaní registra pôvodného stavu (ďalej len „RPS“) boli zhotoviteľom a ObPÚ využité tieto podklady:
- Podklady zo Správy katastra v Nitre
- Údaje zistené miestnym prešetrovaním v obci
- Dokumentácia a výsledky predchádzajúcich etáp projektu PÚ Malý Báb
RPS je zoznam a zobrazenie všetkých pozemkov alebo ich častí v príslušnom katastrálnom území s vyšetrenými vlastníckymi (právnymi) vzťahmi, ktoré patria do obvodu projektu PÚ. Skladá sa z písomnej a grafickej časti, ktoré spolu tvoria operát registra pôvodného stavu.
Po spracovaní registra bol tento zverejnený verejnou vyhláškou v obci Báb
od 13.09.2007 na dobu 30 dní a bol doručený združeniu účastníkov pozemkových úprav.
Zároveň bol každému účastníkovi so známym pobytom doručený výpis z RPS. Proti údajom v RPS mohli podať účastníci písomné námietky do 30 dní od doručenia, resp. zverejnenia. Neboli podané žiadne žiadosti domnelých vlastníkov podľa §16 ods.3. Bolo podaných 12 námietok, ktoré boli preverené a prerokované so zhotoviteľom projektu a bolo na ne písomne odpovedané. Všetky boli neopodstatnené, nakoľko v nich účastníci PÚ namietali na absenciu parciel vo výpisoch z RPS, ktoré ležia mimo obvod PÚ, alebo išlo o nesúlad s osobnými údajmi (meno, priezvisko, rod. číslo, adresa) a podobne.
Vzhľadom na to, že register je spracovaný v súlade so zákonom o pozemkových úpravách, príslušnými právnymi predpismi a Metodickým návodom na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav, ObPÚ tento schválil.
Ing. Milan Burda
riaditeľ obvodného pozemkového úradu
Doručujeme:
- Účastníci konania prostredníctvom predstavenstva Združenia účastníkov pozemkových uprav v Bábe, Obecný úrad Báb, 951 34 Báb
- Obecný úrad v Bábe, 951 34 Báb
- Katastrálny úrad v Nitre, Správa katastra Nitra, J. Vuruma 1, 949 01 Nitra
- Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Nitra, Za hydrocentrálou 6, 949 01 Nitra
- Geodézia a.s. Bratislava, J. Vuruma 1, 949 01 Nitra
- Obvodný pozemkový úrad v Nitre
Rozhodnutie o schválení VZFU |
Vec
Schválenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode PÚ MALÝ BÁB
Rozhodnutie
Obvodný pozemkový úrad v Nitre (ďalej len „ObPÚ“) ako príslušný orgán v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v súlade s § 46 z.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol
t a k t o :
podľa § 10 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb. o PÚ v znení neskorších predpisov“)
Schvaľuje
všeobecné zásady funkčného usporiadania územia (ďalej len „VZFUÚ“) v obvode pozemkových úprav v kat. území Malý Báb, obec Báb, okres Nitra, ktoré tvoria prílohu tohto rozhodnutia a ktorých zhotoviteľom je RNDr. Peter Mederly, Mostná 13, 949 01 Nitra a firma GEODÉZIA Bratislava a.s., Pekná cesta 15, 834 04 Bratislava, prevádzka Nitra, so sídlom J. Vuruma 1, 949 01 Nitra.
Odôvodnenie:
Obvodný pozemkový úrad v Nitre (ďalej len „ObPÚ“) pod č. 2004/01072-PÚ zo dňa 09.12.2004 podľa § 7 zákona č. 330/1991 Zb. o PÚ v znení neskorších predpisov nariadil prípravné konanie pozemkových úprav (ďalej len "PÚ") v kat. území Malý Báb dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a.) zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.
V priebehu prípravného konania prerokoval ObPÚ v Nitre podmienky, dôvody
pozemkových úprav, obvod pozemkových úprav a vyňatie pozemkov z pozemkových úprav so Správou katastra Nitra; s Obecným úradom v Bábe; Slovenským pozemkovým fondom, Regionálnym odborom Nitra a dospel k záveru, že uskutočnenie pozemkových úprav je opodstatnené. Vychádzajúc z uvedených zistení rozhodnutím č. 2005/00420-001-PÚ zo dňa 1.6.2005
Obvodný pozemkový úrad v Nitre nariadil podľa § 8 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pozemkové úpravy z dôvodov uvedených v § 2, ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. o PÚ v znení neskorších predpisov. Obvodom pozemkových úprav je katastrálne územie Malý Báb, mimo zastavaného územia obce. Do obvodu projektu PÚ neboli zahrnuté ani parcely č.710/2, 711/5 a 713/1, 1029/5, 1029/2, 1031/2, 1033/2, 1035/2,
1037/1, 1039/2,1041/2,1041/4, 1043/1, 1045/2, 1047/2 , 1051/2,1848/1, 1848/2, 1848/3, 1516/2 a 1862/1 v extraviláne.
Cieľom vypracovania úvodných podkladov bolo zostavenie registra pôvodného stavu a vypracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.
Pri spracovaní VZFU územia boli zhotoviteľom a tunajším úradom využité tieto podklady:
- údaje katastra nehnuteľností, ROEP, komisionálne spresnené druhy pozemkov
- zameranie hraníc, mapovanie polohopisu a výškopisu
- aktualizované mapy BPEJ
- vypracovaný miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES)
- požiadavky, návrhy a pripomienky účastníkov PÚ, vyjadrenia dotknutých orgánov a ďalšie.
Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia (VZFUÚ) bol zverejnený v obci Báb od 18.06.2008 do 18.07.2008 a bol doručený združeniu účastníkov pozemkových úprav. Zároveň boli v zmysle § 10 ods. 5 upozornené všetky dotknuté orgány štátnej správy, správcovia sietí diaľkovodov a produktovodov a organizáciám, že sa prerokúvajú VZFUÚ a tieto boli vyzvané, aby sa do 30 dní písomne vyjadrili k návrhu VZFUÚ.
K zverejneným všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav bolo doručených 16 stanovísk a vyjadrení orgánov štátnej správy a organizácii, ktoré boli podľa § 10 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách prerokované s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav dňa 30.09.2008. Väčšina pripomienok bola po prejednaní akceptovaná, odsúhlasená predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav a na ich základe boli všeobecné zásady doplnené a prepracované, resp. preformulované v textovej časti. Lesy SR, š.p., OZ Palárikovo nesúhlasili s vyňatím lesného porastu dielec 393 z LP, nakoľko plní funkciu ekostabilizačného prvku. Vzhľadom k tomu, že ide o pôdu, ktorá
je v evidencii katastra nehnuteľností vedená ako orná pôda a nie lesná pôda a v tejto lokalite je navrhnuté spoločné zariadenie a opatrenie s kultúrou ostatná plocha (t.j. bude zachovaná funkcia ekostabilizačného prvku), predstavenstvo združenia účastníkov pozemkových úprav odsúhlasilo neakceptovanie tejto pripomienky.
Krajský stavebný úrad v Nitre upozornil na kolíziu návrhu VZFUÚ so záväznou časťou Spoločného územného plánu obcí Veľké Zálužie, Báb, Jarok, Lehota a Rumanová v časti „rozvojová lokalita B4“. Podľa vyjadrenia Obce Báb táto lokalita nemala byť nikdy plánovaná na využitie pre výrobu, sklady a technickú infraštruktúru. V záväznom vyjadrení obce zo dňa 26.8.2008 sa uvádza, že Obec bude žiadať prepracovanie alebo vyhotovenie nového územného plánu obce. Na základe uvedeného predstavenstvo združenia účastníkov pozemkových úprav odsúhlasilo neopodstatnenosť tejto pripomienky.
Vzhľadom na to, že aktualizovaný elaborát VZFUÚ je spracovaný v súlade so zákonom o pozemkových úpravách a príslušnými právnymi predpismi, ObPÚ v Nitre tento elaborát schválil. Register pôvodného stavu bol schválený dňa 09.01.2009 samostatne, nakoľko na jeho schválenie sa nevzťahuje z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší ObPÚ.
V zmysle § 10 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. o PÚ v znení neskorších predpisov sa toto rozhodnutie doručuje verejnou vyhláškou podľa § 26 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že sa vyvesí na úradnej tabuli tunajšieho úradu po dobu 15 dní. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Súčasne sa rozhodnutie zverejní na úradnej tabuli v obci Báb.
Prílohy:
- Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia
Ing. Milan Burda
riaditeľ obvodného pozemkového úradu
Doručujeme:
- Účastníci konania prostredníctvom predstavenstva Združenia účastníkov pozemkových úprav v Bábe, Obecný úrad Báb, 951 34 Báb
- Obec Báb, Obecný úrad v Bábe, 951 34 Báb – 2x (1 exemplár za účelom zverejnenia)
- Obvodný pozemkový úrad v Nitre
Na vedomie:
- Ministerstvo obrany SR, Správa majetku, Kutuzovova 8, 83247 Bratislava
- Vojenská ubytovacia a stavebná správa, Krížna 42, PO BOX 7, 821 08 Bratislava 2
- Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, Odbor strategických činností, odd. územného plánovania, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra
- Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, odbor dopravy, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra
- Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava
- Krajský úrad, odbor krízového riadenia, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra
- Krajský úrad životného prostredia, Janka Kráľa 124, 949 01 Nitra
- Krajský pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. 69, 949 80 Nitra – ochrana PP
- Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Nitra, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra
- Krajský lesný úrad, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra
- Krajský stavebný úrad v Nitre, Lomnická 44, 949 01 Nitra
- Krajský pamiatkový úrad, Hradné námestie 8, 949 01 Nitra
- Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre, Dolnočermánska 64, 949 11 Nitra
- Obvodný úrad, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra
- Obvodný úrad životného prostredia v Nitre, OPaK, ŠVS, OH, Ul. J. Kráľa 124, Nitra
- Obvodný pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. 88, 949 80 Nitra – ochrana PP
- Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Nitra, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra
- Obvodný lesný úrad v Nitre, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra
- Spoločný stavebný úrad Nitrianske Hrnčiarovce, Kozmonautov č. 5, 949 01 Nitra
- Obvodný banský úrad, Prievozská 30, 821 05 Bratislava
- Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre, Dolnočermánska 64, 949 11 Nitra
- Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra, Akademická 1, 949 80 Nitra
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 58, 949 01 Nitra (oddelenie hygieny životného prostredia)
- Správa katastra Nitra, J. Vuruma 1, 949 01 Nitra
- Hydromeliorácie š.p., Vrakunská 29, 825 63 Bratislava 21
- Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra
- Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Palárikovo, Remeselnícka 48, 941 11 Palárikovo
- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Piešťany, Správa povodia dolnej Nitry, Za hydrocentrálou 8, 949 01 Nitra
- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Piešťany, Správa povodia dolného Váhu, Dolná 16, 927 01 Šaľa
- Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Nitra, Za hydrocentrálou 6, 949 01 Nitra
- TRANSPETROL, a.s. Bratislava, Prevádzkový úsek, 936 01 Šahy
- SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava
- Západoslovenská energetika, a.s., Čulenova 6, 831 06 Bratislava
- Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., OZ Nitra, Za hydrocentrálou 4, 949 01 Nitra
- Slovenský plynárenský priemysel a.s. Bratislava, OZ Nitra, Piesková 32, 950 54 Nitra
- Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Divízia Tranzitu, Vihorlatská 8, 949 01 Nitra
- SPP – Distribúcia, a.s., Lokálne centrum Nitra, Levická 9, 950 45 Nitra
- SLOVAK Telekom, a.s., Horná 77, P.O.BOX 4,974 08 Banská Bystrica
- Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, p. Šimek
- FERTILAGRI TRADING SK, s.r.o. prevádzka Báb, PSČ 951 34
- Obecný úrad Jarok, PSČ 951 48
- Obecný úrad Rumanová, PSČ 951 37
- Obecný úrad Pusté Sady, PSČ 952 54
- Obecný úrad Hájske, PSČ 951 33
- Obecný úrad Veľké Zálužie, PSČ 951 35
- Obecný úrad Pata, PSČ 952 53