Obec Báb

Futbal

podklad futbal

História futbalu v obci

 

Spomienky  Bc. Františeka SLAMKU, zo Zvolena.

Z rozprávania starších a aj čo to zo skúsenosti a spomienok viem, že futbalový život v povojnovom období je pamätný v tom, že nášho rodáka a brankára Ľudovíta Horňáka  pri futbalovom zápase kopli do hlavy a na následky zranenia zomrel. V  60 rokoch sa začal na jeho počesť hrať každý rok jeho Memoriál, ktorý však nenašiel odozvu a po dvoch ročníkoch skončil. 

 A kto vtedy z ročníkov 1915 až 1925 naháňal často „handerne“ a napokom aj kožené futbalové lopty a vraj celkom slušne. Aj táto začínajúca futbalová doba mala svojich technikov, virtuózov a radili sa k ním: Šaňo Popelka, Imrich a Tomáš  Hrdlicovi, Frolo Vencelík, Imro Virág, Inger, Domino,  Fanko, Rudo Slamkoví, Jožo Virág, Peter Koricina, Štefan Blaho a celý rad ďalších pre šport zanietených mladíkov a mužov, ktorí nemali často ani na poriadnu  výstroj, ale mali Šuhajovu lúku, kde stoji dnes krčma, ktorá  vychovala celu plejádu vynikajúcich futbalistov! Za povšimnutie stojí fakt, že v ďalšom období vychádzali dobrý futbalisti práve zo spomínaných rodín. Krstné mena a priezviska sa nám vyskytujú, čí už v deťoch alebo vnukoch. 

Čo by dorastajúci chlapec si najviac pamätám na ročníky 1935 až po ročníky 1944. Náš Sokol Báb hral vtedy v okresnom prebore, v bývalom okrese Sereď. Futbal, ktorý hrali Bábania bol  technický, bojovný, s pozoruhodnými  turnajovými výsledkami, kde zápasy so susednou Rumanovou mali zvláštnu atmosféru, ktorá sa vždy stala spoločenskou udalosťou dediny o ktorej sa dlho hovorilo. A v spomienkach mi utkvela zostava, ktorá v  systéme 1 – 3 – 2 -  5 mala najčastejšie  takéto zloženie: Šaňo Durdiak / Ladino Bakay vynikajúci brankári,  obrana - Jozef Popelka - Jozef Sitár / František Poboček -  Vojo Renáč/ Ďuso Kružlík, v zálohe  Šaňo Slamka/Jozef Herceg /Patan – Jozef Virág, a v útoku Štefan Ďuračka/ Lajo Takáč  – Milan Popelka – Mišo Inger - Bélino Renáč - František Viskup /Milan Ondrejka...a boli tu ešte ďalší Rudo Čambálik, Gabriel Slamka, Jožo Lipovský, Pišta Slamka, Fero Slamka /Urbanov/, Fero Török, a celý rad nemenovaných. Na tomto mieste si mnohí z nás s úctou spomenú  na riaditeľa vtedajšej národnej školy, ktorý vdýchol futbalistom modernu a štýl a dedine kultúru, Kornela Špelica! 

Veľmi populárny a pre šport zanietený bol Mišo Inger, ktorý sa učil v Trnave a tak mal možnosť trénovať s veľkými trnavskými hráčmi. Jeho hra bola technická, plna finesou, mal úžasný  strelecký talent, ktorý našiel uplatnenie v streľbe z trestných kopov spoza šestnástky a pri jeho kopnutých 11 – kách nemali brankári šancu. Mnohí chlapci a mňa nevynímajúc sme sa mu chceli podobať, a jeden výnimočný sa našiel. Jeho takmer sused z horného konca Veľkého Bábu, Janko Sochor, prezývaný Manči. Bol to talent na pohľadanie, ktorý skončil vo veľkom svete.   

Čas bežal a futbal v rokoch 1960 - 1963 našom Bábe bol veľmi populárny a prišla ďalšia zlatá éra, kde kostru Družstevníka Báb  tvorili ročníky 1945 až 1950. Dlhoročnou oporou až do neskorého  fyzického veku bol Dono Domaracký (1939). Hráč, ktorý si musel svoje miesto v silnej zostave vybojovať svojimi výkonmi.  Bol vynikajúco kondične pripravený, hráč s veľkým prehľadom a perfektnou prihrávkou. Futbalista, ktorý dokázal dlhé roky okolo seba stmeliť vynikajúce futbalové talenty našej dediny.

V týchto rokoch prišiel do Bábu učiť z Trstína Jožko Minárik, ktorý chytal dorasteneckú 1. ligu v Trnave. Takže sme mali úžasného,  vynikajúceho brankára, ktorého nám priam závideli a lanárili do iných dedín a mužstiev. Zostal v nasej dedine, aj učiť a chytať.  Bez nadsázky možno konštatovať, že sme mali vždy dobrých brankárov. Tu možno spomenúť Petra Koricinu, Laja a Milana Polónyových, Mariána Pupáka, Tona Formelu, Tona Viskupa, Luda Hojera, a celý rad iných. 

Vráťme sa však k najčastejšie zostave zo 60 rokov, k ére postupov zo IV. Triedy až po takmer  Majstrovstvo okresu Nitra. Vtedy sa hral už modernejší systém 1 – 4 – 2 – 4. Takže takáto bola najčastejšia zostava: Jožko Minárik – Jozef Švihorík, Štefan Ďuračka, Palo Kušnír, Jozef Varga – Dono Domaracký, Lajo Korec – Jožo Renáč, Jožko Slamka, Feri Slamka, Jožo Hrdlica, a ešte sa objavil v zostave ak bolo treba  Mišo Inger, a striedavo Vilo Stanko, Stano Slamka, Lajo Formela, Dežko Martinak,Tono Pavilek, Ľudovít Čiffáry, Milan Repa, Lajo Švihorík, Fero Varga, Laco Píška, vynikajúci stopér Pišta Lipovský a Jožko Kružlík, ktorý hral dorastenecku 1.ligu za Trenčín a potom za dospelých. Bol vynikajúcim ľavým obrancom a stredným obrancom /stopérom/.  Náš tréner Jožo Popelka ho postavil v zápase v Cabaji, kde hral vynikajúco a my sme vyhrali 0.1! Potom sme v pamätnom zápase na pôde Svätoplukova vybojovali  remízu 2:2 a mali sme postúpiť do vtedajšej II. triedy. Nakoniec sme rôznymi futbalovými machináciami prišli o 1. miesto v skupine a nepostúpili sme, pretože sme postavili spomínaného Jožka Kružlíka „na čierno“ Ale tak robil aj náš súper za ktorý tiež na čierno hrával nitriansky dorastenecký reprezentant Jaro Slížka. My sme to nedokázali a tak sme zostali „Obetným baránkom na ražni alebo kolotoči futbalových podvodov“, ako napísal v denníku Šport renomovaný novinár Ján Novák! Táto facka trochu naštrbila vtedajší ošiaľ v dedine, keď na zápasy na Šuhajovej lúke chodila celá dedina a von chodil plný autobus. Všetko prebolí a tak sa začala novšia éra futbalu. V týchto časoch vznikol aj názov Ajax Báb, ktorý dodnes úspešne a hrdo nosia Internacionáli, ktorí hrajú úspešný futbal. 

Mňa napĺňa radosťou skutočnosť, že Jožko SLAMKA (1941) dokázal popri futbale, ktorý s nami hrával a veľmi dobre, vyštudovať Bohosloveckú fakultu, v roku 1965 mal primičnú omšu a v súčasnosti je pápežským kaplánom s čestným titulom Monsignore (Mons.). Je dekanom v Blatnom.   

Prišli roky 1968 -1980 a okolo Dona Domarackého sa začala regrutovať partia, kde začínali hrať prím bratia Kosíkovci (Fero, Lajko, Tóno a najmladší Števo), ale aj ďalší mladíci Palo a  Peter Vencelíkovi, Palo a Imrich Hrdlicovi, Jožko a Tomáš Vargovi, Milan Domaracký Bohuš Slamka, Ferko Poboček trochu starší Laco Vencelík, Ivan Török, Paľo Viskup, Fero Púčik, Ferko Viskup, Ferko Matis, Milan Krivačka, a stabilní, ostrieľaní Paľo Slamka /Muco/, Čiffáry Jožko, Jožino Bruna, Lajo Viskup, Rudolf Bohát ...v bráne sa striedali Marián Pupák, Anton Viskup,  Milan Polóny, Jaro Vašura. V týchto časoch sa ihrisko presťahovalo za školu, kde je dodnes.  

A nemôžeme zabudnúť ani na tých, ktorí svoj čas rozdeľovali medzi rodinu a futbal a dobrovoľné sa stali funkcionármi: František Slamka /fano/, Peter Slamka, Jožo Virág, Fero Formela, Jožo Popelka, a hádam dlhoročný predseda Ivan Rusňák a potom už mladší Jaro Vašura .A svoje spomienkové miesto majú aj Miško Takáč, Lajo Špitálský, ktorí čo by majstri šusterského kopyta  nám reparovali kopačky a teta Ingrová, Slamkova nám prali a žehlili dresy, aby ich modro –žltá kombinácia bola pekná. 

Treba si spomenúť aj na tých, ktorí sa k nám priženili a hrali veľmi dobrý futbal. V mojich spomienkach hrajú prím :Jozef Sitár z Rumanovej, univerzálny hráč, Arnošt Ivančík, z Dolnej Stredy, výborný stopér, Jožo Herceg (Patan), populárny záložník z hereckými vlohami. Nezabudnuteľný Jožko Minárik, výborný človek a brankár, nenapodobiteľný Jožino Brúna z Rumanovej, vynikajúci strelec a bojovník na pohľadanie. Treba spomenúť aj   Jara Sandanusa z Myjavy, ktorý u nás učil. A mali sme aj hráčov, ktorí chceli hrať za Báb a k nám prestúpili: Dežko Dostál z Rumanovej a Jožko Srnanský zo Zemianskych Sadov.  

A čo na záver mojich spomienok? Nezabudnem nikdy na svoju dedinu, na časy keď sme hrávali futbal, kde sa len dalo. Pri pasení husí, kozy a kráv. Nekonečne boli súboje medzi nami husármi, kozármi a kravármi, teda  pasákmi. Všetko malo svoj poriadok, začínali sme na pasienkoch, prešli cez dorast a museli sme si vybojovať miesto v základnej zostave. Bili sme sa o dres, aby sme mohli vybehnúť na Šuhajovu lúku, ktorú sme si predtým vylajnovali, natiahli siete, starostlivo vyčistili kopačky, vyprali šnúrky a mohli sme zo zápalu, z potešenia, že sme reprezentanti BÁBU, vypľuť na ihrisku dušu. Hrali sme s veľkým zápalom a nadšením za limonádu, neskoršie párky a stačilo nám to k spokojnosti. Celý týždeň sa rozoberali zápasy v krčme, na lavičkách, v autobusoch, proste v celej dedine. V nedeľu, po Veľkej omši ľudia čakali, kedy sa ozve ľudová pesnička v miestnom rozhlase a po nej ono známe:  

Vážení občania, športoví priatelia. 

Telovýchovná jednota Družstevník Báb oznamuje všetkým záujemcom športu a milovníkom futbalu, že dnes o 17:00 hod. odohrá na svojom ihrisku majstrovský futbalový zápas s tradičným rivalom, vo veľkom derby zápase s TJ. Družstevník Rumanová. 

Prosíme aby ste prišli všetci a svojimi hlasivkami a tlieskajúcimi dlaňami, a radostne  mohutným „BÁBANI do toho, do toho prispeli k nesmiernemu futbalovému zápasu, ktoré bude dúfame bohaté na góly, aby sa na urputný boj ešte dlho spomínalo..  

Veľmi sa tešíme na Vás a bez Vás ani nezačneme! 

K sviatočnému obedu Vám želáme Dobru chuť a potom už len pre Vás a potešenie hrajúci hráči pod vedením trénera Jozefa Popelka! 

Tak to je moja hrsť futbalových spomienok. Isteže som na nejaké mena zabudol, ale to nebolo mojím úmyslom. Chcel by  som vniesť na našu webovú stránku  spomienky na ľudí, čo stáli za tým , aby sme mohli hrať futbal.  Bez tých začiatočníkov a priekopníkov to nejde. 

Verím, že Vám moje spomienky aj s menami oživia  atmosféru, keď naše Báby žili iným životným tempom a hrali ten futbal pre ľudí, vlastné potešenie a za futbalové body, aby sme dosiahli čo najlepšie umiestnenie sme boli ochotný prinášať akékoľvek obete. 

Spomienky na webovú stránku vtesnal Bc. František SLAMKA, zo Zvolena.  

P.S.

A pri futbale si spomenie na raritu, ktorú podľa môjho zistenia nemá žiadna dedina na Slovensku: pred nedávnom mali sme mali takéto rozhodcovské zastúpenie na strednom a západnom Slovensku: Mária Lisická (mama Macejková z vŕšku a manžel tiež Bában), z Turian je rozhodkyňou s licenciou  FIFA AR, rozhoduje III. ligu na strednom Slovensku, Maroš Formela, rozhoduje zápasy III. ligy v západnom Slovensku. Jaroslav Slamka, pískal striedavo III. A  V. ligu, Juraj Vindiš rozhodoval IV, ligu a Ivan Vajzer, rozhodoval V ligu.  

 

Text neprešiel korektúrou!

 

main1046 main678 main1047 main597 main854 main1048